BRATISLAVA. Rozpočtové ciele vlády v programe stability sú v súlade s výdavkovými limitmi a odhad deficitov rezortu financií je mierne nižší ako odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Je teda realistický.
Ako však na štvrtkovej tlačovej besede povedal predseda rady Ján Tóth, ciele v programe stability sú bez dodatočných opatrení. Podľa rady sú potrebné opatrenia pre splnenie výdavkových limitov.
Vyhnúť sa pásmu vysokého rizika
V roku 2024 je potreba opatrení pre splnenie výdavkových limitov v sume jednej miliardy eur, v ďalšom roku dodatočných 1,3 miliardy eur.
Bez dodatočných opatrení odhaduje rozpočtová rada, že verejné financie spadnú hlbšie do pásma vysokého rizika.
Cieľom vlády by mala byť podľa Tótha stabilizácia dlhu a dôsledné plnenie výdavkových limitov a vytvorenie predpokladov pre ďalšie znižovanie dlhu v budúcnosti.
Deficit by presiahol šesť percent
Rozpočtová rada sa domnieva, že bez dodatočných opatrení by deficit verejných financií mohol byť v tomto roku niečo cez šesť percent HDP. Teda mierne nižšie, ako je odhad ministerstva financií. V ďalších rokoch by taktiež podľa Tótha zotrvával na veľmi vysokých úrovniach, medzi 4,5 až 5 percent HDP.
„Domnievame sa, že deficit je preto tak vysoký, pretože jeho trvalá časť, štrukturálne saldo, je veľmi vysoká,“ skonštatoval Tóth.
Navyšovanie štrukturálneho deficitu prichádza podľa neho hlavne v tomto roku. Ak by sa neprijali dodatočné opatrenia, rada sa domnieva, že dlh bude naďalej rásť a dosiahol by 62,6 percenta zo súčasných takmer 58 percent. Podobne by rástol aj čistý dlh, a to na historicky najvyššie úrovne.
Chýba jasný plán konsolidácie
Pásmo vysokého rizika podľa člena rozpočtovej rady Martina Šustera znamená to, že už nejde o akceptovateľné riziko, ak krajina chce byť stabilná a chce systematicky poskytovať kvalitné služby občanom.
„Konsolidácia, ktorú odhadujeme, že je potrebná za viac ako sedem miliárd eur, to už je výrazná záťaž, ktorá sa nás dotkne každého. To už nie je niečo, čo sa dá spraviť jednoduchými opatreniami,“ povedal Šuster.
A práve preto rada upozorňuje na to, že v rámci výhľadu, ktorý prezentuje ministerstvo financií, chýba cesta, ako konsolidovať.
Pásmo vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti podľa Juraja Kotiana z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť znamená, že sa naakumulovala potreba opatrení, ktoré bude potrebné prijať.
V časoch nízkeho rizika to bolo zvládnuteľné, no aktuálny rozsah rizika znamená, že to môže nerovnomerne zaťažiť niektoré generácie.
„Nechceme, aby sa teraz prejedli rozpočty a deficity a potom ďalšie generácie to museli splácať. Potreba prijatia opatrení je dôležitá preto, aby sa stabilizoval dlh. Aby sa dlhy neprenášali na ďalšie generácie,“ skonštatoval Kotian.
V rámci konsolidácie by to podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť mali ideálne byť reformy, ktoré zvyšujú hospodársky rast Slovenska.
Môže to byť šetrenie výdavkov, ale môžu to byť aj opatrenia na strane príjmov, a teda aj zvyšovania daní. Bude to podľa rady na rozhodnutí novej vlády.
