Peter Dovhun je od 15. mája novým ministrom hospodárstva v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. Ponuku dostal na poslednú chvíľu a na rozhodnutie si vraj zobral jednu hodinu.
Do úradu prišiel v čase utíchajúcej energetickej krízy, ktorá prináša aj otázku, prečo dodávatelia energií do svojich cenníkov neprenášajú ich klesajúce ceny na burze.
„Skúsme chvíľku počkať, schladiť emócie, nerobiť veľké a urýchlené vyjadrenia a porozprávajme sa, keď budeme mať k dispozícii analýzu príčin súčasného stavu,“ hovorí nový minister.
Po svojich predchodcoch zdedil memorandum so Slovenskými elektrárňami o zvýhodnených cenách elektriny pre domácnosti.
„O podmienkach rokovali v dobrej viere a s dobrým úmyslom. A v tom čase aj pod veľkým tlakom a určite aj pod veľkým vplyvom emócií,“ vraví Peter DOVHUN v rozhovore pre INDEX.
Čo sa v rozhovore dočítate:
- Ako zabezpečí, aby cenníky dodávateľov energií reagovali na znižovanie cien na burze?
- Prečo je potrebné predlžovať pomoc podnikom a samosprávam s cenami energií?
- Či bude pokračovať daň z nadmerných ziskov energetických firiem?
- Či budú mať domácnosti zvýhodnenú cenu elektriny až do roku 2027?
- Na čo si majú dávať domácnosti pozor pri inštalácii fotovoltiky?
Naposledy sme sa rozprávali, keď ste ešte šéfovali spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS). Rozhodnutie prijať post ministra hospodárstva ste urobili doslova počas hodín. Akú ste mali motiváciu?
Keď som dostal telefonát z prezidentskej kancelárie, vypýtal som si hodinu na rozmyslenie. Prvú polhodinu som premýšľal iba o tom, či sa na túto otázku vôbec dá slušným spôsobom odpovedať „nie“. Bez toho, aby človek spálil mosty alebo stratil kredit.
Keď mi však manželka povedala, že bude stáť pri mne a nasledujúcich päť-šesť mesiacov ma podporí, začal som uvažovať o tom, či viem z postu ministra nadviazať na to, čo sme robili v SEPS. Respektíve, či ako minister hospodárstva môžem Slovensku priniesť viac, ako keby som zostal šéfom tejto spoločnosti.
(SEPS je štátom vlastnená spoločnosť, ktorá zabezpečuje prenos elektrickej energie územím Slovenska a prepojenie slovenskej prenosovej sústavy s Európou, zabezpečuje stabilitu siete, zabraňuje výpadkom elektriny a je kľúčovým hráčom pri jej dovoze a vývoze - pozn. red.)
Tri prioritné témy
Myslíte si, že skúsenosti zo SEPS-u vám ako ministrovi pomôžu?
Určite. Keď som nastupoval do SEPS-u, vnímal som najmä jeho zodpovednosť za slovenské a cezhraničné elektrické vedenia, elektrostanice a dispečing, ktorý má zabezpečovať stabilnú dodávku elektriny.
Po prvých mesiacoch som pochopil, že to nie je len o energetike a jej transformácii, ale aj o podnikateľskom prostredí a v konečnom dôsledku o celej spoločnosti. Naučil som sa vnímať všetky tri dimenzie: bezpečnosť dodávok energií, podiel bezemisných zdrojov a cenovú dostupnosť.
Ako hodnotíte spoluprácu s predchádzajúcim vedením ministerstva hospodárstva?
Bola veľmi dobrá, partnerská a otvorená. Za posledných deväť mesiacov sme spolu pracovali na energetických kompenzáciách, aktualizácii klimatického a energetického plánu, ale aj na redizajne energetického trhu ako takého.
Na ministerskej pozícii nebudete mať veľa času. Na čo sa chcete zamerať?
Zhodneme sa na tom, že keď prídete do takejto pozície, v prvom momente premýšľate, čo všetko by sa dalo urobiť. Za 25 rokov v biznise som sa však naučil, že viac priorít v konečnom dôsledku môže znamenať aj to, že nakoniec nespravíte nič.
Preto som sa v súlade s vyjadrením premiéra Ódora rozhodol riešiť akútne problémy a vybral si maximálne tri témy, v ktorých chcem spraviť poctivú prípravu pre budúcu vládu (ceny energií, dekarbonizácia a nové investície - pozn. red.).

Zaspaté cenníky? Počkajme na analýzu
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) porovnával, do akej miery sa ceny elektriny a plynu na burze odzrkadľujú na cenách za energie. Zistil, že niektorí dodávatelia dokonca ani nezverejňujú cenník. Budete to riešiť?
Situáciu vnímam, nerád by som však robil unáhlené závery. S ÚRSO komunikujeme. Najprv je potrebné spraviť poriadnu analýzu, aby sme vedeli zistiť, čo je príčinou nezverejňovania cenníkov, a či to je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže.
Z cenníkov, ktoré malo ÚRSO k dispozícii, vyplýva, že ceny dodávateľov pre odberateľov z neregulovaného segmentu neklesajú tak rýchlo, ako by podľa vývoja na burze mali. Máme drahšie energie pre neregulované subjekty ako v Česku, Nemecku či Rakúsku. Čo s tým?