Keď vojdete do tetovacieho štúdia Wolf Town v centre Bratislavy, cítite sa ako v galérii. Na stene sú obrazy, grafiky, ocenenia zo súťaží. Nechýba bar, pohodlný gauč a veľká terasa.
Cesta majiteľov štúdia Jakuba Špánika a Petra Nimohaja k tetovaniu nebola priamočiara. Jakub (ľudia ho poznajú pod prezývkou Kubec) vyštudoval prírodné vedy. Rád však kreslil a mal hardcorovú kapelu, takže sa pohyboval v prostredí, kde sú tzv. kerky súčasťou imidžu.
Sám sa dal prvýkrát potetovať ako 17-ročný. K tomu, že by sa tetovaním živil, ho inšpirovala reality šou o tetovaní. Zaplatil si tetovačský kurz a začal podnikať.
Peter „Peco“ Nimohaj zasa vyštudoval dopravu, ale takisto rád kreslil. Ako hovorí, k tetovaniu sa dostal cez kamaráta.
„Tatérov s umeleckým vzdelaním je stále menšina,“ dodáva.
V článku sa dozviete:
- Koľko peňazí potrebuje tetovač na podnikanie,
- ako sa účtuje cena „kerky“,
- prečo vám „tatér“ nevytetuje na telo hocičo,
- ako na kvalitu tetovania vplýva koža.
Technológia pokročila
Wolf Town založili pred desiatimi rokmi, začínali v malej pivnici. Spočiatku nemali ani vlastné náradie, požičali si ho od skúsenejších kolegov z brandže.
Postupne sa ich tím rozrástol, dnes majú v štúdiu desiatku tetovačov, tzv. tatérov „Nabaľovali sa na nás ľudia, ktorí mali podobný štýl ako my,“ vysvetľuje Jakub Špánik.
Každý tatér sa špecializuje na iný štýl. Základom je vlastný rukopis a verní klienti, ktorí sa k vám vracajú ako k holičovi. Preto niektorí tatéri robia realistické miniatúrne obrázky, iní zasa mandaly, dotwork alebo nápisy.
Začať tetovať sa dá v podstate aj doma. Stačí si kúpiť tatérsky stôl, nástroje a farby. „Náradie sa dá kúpiť online za pár stoviek eur. Problém je naučiť sa tetovať, to nezvládne každý,“ myslí si Peter Nimohaj.
