PARÍŽ. Akcie francúzskeho elektrárenského gigantu Électricité de France boli vo štvrtok stiahnuté z burzy, takmer rok po tom, ako vláda v Paríži rozhodla o znárodnení firmy, aby oživila sektor jadrovej energetiky a pomohla dekarbonizovať ekonomiku.
Spoločnosť EdF je opäť úplne v rukách štátu, ktorý teraz vlastní 100 percent kapitálu a hlasovacích práv.
56 jadrových reaktorov
Francúzsky Úrad pre finančné trhy stanovil v máji dátum 8. júna pre zostávajúcich drobných investorov, ktorí vlastnili približne 2 percentá akcií spoločnosti, aby ich predali a umožnili štátu plne prevziať kontrolu nad firmou.
EdF prevádzkuje 56 jadrových reaktorov v krajine. Minulý rok však bola zhruba polovica z nich mimo prevádzky pre údržbu a problémy s koróziou. V roku 2022 tak výroba elektriny vo Francúzsku klesla na 279 terawatthodín, čo bola najnižšia úroveň za 30 rokov.
"Opätovné prevzatie úplnej kontroly nad našou národnou energetickou firmou bolo prioritou vlády," povedal Le Maire, podľa ktorého transakcia stála vládu 9,7 miliardy eur.
Dodal, že znárodnenie je rozhodujúce pre obnovenie starších reaktorov a urýchlenie programu výstavby šiestich nových reaktorov.
12 eur za akciu
Vláda ponúkla zvyšným akcionárom 12 eur za akciu, ale tí chceli viac, no minulý mesiac právny spor prehrali.
Keď bola spoločnosť EdF čiastočne sprivatizovaná v roku 2005, jej akcie boli ponúknuté na burze po 32 eur s 20-percentnou zľavou pre zamestnancov. Pokles ceny akcií spoločnosti v uplynulých rokoch odzrkadľoval starnutie jadrových reaktorov a meškanie dokončenia prvého reaktora novej generácie.
Štát donedávna vlastnil 84 percent akcií EdF a dúfa, že úplná renacionalizácia mu pomôže urýchliť výstavbu aspoň šiestich nových reaktorov.
Kým sa tieto reaktory v rokoch 2035 - 2037 nespustia, francúzsky štát a EdF plánujú rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.
Tie budú potrebné, keďže správca francúzskej rozvodnej siete nedávno revidoval smerom nahor svoje prognózy spotreby elektriny vzhľadom na vládne plány v oblasti klímy a industrializácie.
EdF má obmedzené finančné zdroje, pretože jej dlh sa vyšplhal na rekordných 64,5 miliardy eur, čiastočne v dôsledku obmedzenej kapacity výroby elektriny z jadra a vládnym opatreniam na udržanie nízkych cien energie po minuloročnej ruskej invázii na Ukrajinu.
Vláda sľúbila, že do konca roka príde s plánom na financovanie výstavby prvých šiestich nových reaktorov s odhadovanou cenou 51 miliárd eur.
