BRATISLAVA. Slovensko má plán ďalšieho rozvoja vodíka a vodíkových technológií.
Vláda totiž v pondelok schválila s pripomienkami akčný plán opatrení pre úspešnú realizáciu Národnej vodíkovej stratégie do roku 2026.
Jeho cieľom je podľa ministerstva hospodárstva zvýšiť energetickú bezpečnosť štátu a urýchliť transformáciu národného hospodárstva na nízkouhlíkové.
Desiatky miliónov na tri roky
Vytvorenie vodíkového ekosystému zároveň podľa neho prispeje k naplneniu klimatických cieľov a k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Návrh je vypracovaný na roky 2023 až 2026, celkovo je vyčlenených takmer 60 miliónov eur.
Už keď program vlády písali, vedeli, že nemá podporu. Prečo má Ódorov kabinet aj tak zmysel? Čítajte „Návrh je financovaný z prostriedkov Európskej únie - Program Slovensko vo výške 26 mil. eur, Plánu obnovy a odolnosti Slovenska v celkovej výške 31 mil. eur a prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške 2,8 mil. eur," spresňuje rezort hospodárstva.
Ekonomicky udržateľný reťazec vodíka
Tieto investície by mali pomôcť zrýchliť tempo rastu slovenskej ekonomiky a podporiť dekarbonizáciu priemyslu, energetiky a dopravy.
Prostredníctvom opatrení by mala vláda vytvárať podmienky pre financovanie ekonomicky udržateľného hodnotového reťazca vodíka, teda do jeho výroby, prepravy a distribúcie, skladovania, ako aj využitia predovšetkým v priemysle, energetike a doprave.
Spolu s ním budú vytvorené podmienky pre oblasti výskumu a vývoja, medzinárodnej spolupráce a marketingu. V pláne sú definované opatrenia a ciele, termíny, zodpovedný a spolupracujúci rezort, ako aj možné zdroje financovania.
Uhlíková neutralita
Čo sa týka samotných opatrení, plán predpokladá vytvorenie cestovnej mapy vodíkovej dekarbonizácie Slovenska, tvorbu a úpravu legislatívy pre vodíkové technológie či podporu pilotných projektov výroby vodíka.
Hovorí aj o rozvoji infraštruktúry pre využívanie vodíka v doprave či o ďalšom fungovaní Centra výskumu vodíkových technológií v Košiciach. V pláne je aj podpora startup a spinoff firiem.
Národnú vodíkovú stratégiu schválila vláda v lete 2021. Definuje strategickú úlohu štátu pri využití vodíkových technológií.
Jej cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky a zároveň prispieť k uhlíkovo neutrálnej spoločnosti v súlade s Parížskou klimatickou dohodou. Prostredníctvom stratégie má štát vytvoriť rámec pre využitie vodíka v celom jeho reťazci.
Z rokovania vlády:
Akčný plán rozvoja elektromobility obsahuje 16 konkrétnych opatrení ako aj časový horizont, kedy by mali byť naplnené. Väčšina návrhu je priamo krytá z Plánu obnovy a odolnosti SR. Ide o viac ako 80 mil. eur. Má zvýšiť dostupnosť nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá ale aj pomoc pri dekarbonizácii dopravy a znižovaní závislosti na fosílnych palivách v doprave.
Vláda schválila novelu nariadenia, ktorým sa ustanovujú maximálne ceny pre časť regulovanej dodávky elektriny a plynu pre vybraných koncových odberateľov a výšky taríf pre domácnosti a vybraných odberateľov elektriny. Návrh okrem iného zavádza definíciu zmluvnej ceny za dodávku elektriny. Tá v porovnaní so súčasným znením spresňuje základ pre výpočet kompenzácie zo štátneho rozpočtu. Zároveň sa v prípade dodávky elektriny ustanovuje mechanizmus konkrétneho spôsobu stanovenia výšky kompenzácií vyplácaných zo štátneho rozpočtu.
Vláda povolila výnimku pre Železnice Slovenskej republiky na zámenu nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu formou zámennej zmluvy uzatvorenej s Bratislavou. Zamieňané pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky s celkovou výmerou vyše 17-tisíc štvorcových metrov na území Bratislavy, v Trnávke, Starom Meste, Rači a Devínskej Novej Vsi majú celkovú kúpnu cenu nad 1,6 milióna eur vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH). Pozemky vo vlastníctve hlavného mesta v Petržalke a Trnávke s výmerou viac ako 21-tisíc štvorcových metrov majú kúpnu hodnotu tiež viac než 1,6 milióna eur s DPH.
Do zoznamu budov ústredných orgánov štátnej správy určených na obnovu sú v tomto roku zaradené tri budovy ministerstva obrany s celkovou podlahovou plochou takmer 5-tisíc štvorcových metrov. Predpokladané náklady na obnovu budov sú 3,7 milióna eur, úspora energie by mala dosiahnuť zhruba 306 kWh na štvorcový meter ročne, pričom financovanie je plánované zo štátneho rozpočtu. Vyplýva to z Plánu obnovy relevantných budov na rok 2023.
Členom Bankovej rady Národnej banky Slovenska sa stal Dušan Jurčák, a to od 15. júna. Predchádzajúci člen Bankovej rady NBS Ľudovít Ódor skončil v polovičke mája tohto roka, keďže následne prevzal funkciu premiéra.
Spoločnosť Západoslovenská energetika (ZSE) by sa už onedlho mala stať jediným akcionárom firmy Východoslovenská energetika Holding (VSEH). Vládny kabinet vydal rozhodnutie o prevode svojho 51-percentného podielu vo VSEH do vlastného imania spoločnosti ZSE. Celková menovitá hodnota podielu štátu predstavuje takmer 57 miliónov eur. ZSE následne vydá štátu nové akcie v spoločnosti Západoslovenská energetika tak, aby podiel štátu naďalej predstavoval 51 percent.
Vládny kabinet opäť rozhodol o zmenách v Eximbanke. Odvolali z funkcie člena dozornej rady banky Júliusa Jakaba, ktorý tam pôsobil od jesene 2021. Predtým bol na úrade vlády ako vedúci. Miesto neho vláda vymenovala Juraja Jánošíka, ktorý je riaditeľom odboru bankových obchodov v Národnej banke Slovenska.
Európska únia, jej členské štáty a Ukrajina postupne vytvoria spoločný letecký priestor s rovnakými pravidlami. Liberalizácia leteckej dopravy medzi EÚ a Ukrajinou podľa predpokladov umožní aj otvorenie nových leteckých trás. Predpokladá to Dohoda o spoločnom leteckom priestore medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej. Vláda súhlasila s ratifikáciou dohody, zároveň odporúča prezidentke Čaputovej ratifikovať podpísanú dohodu po vyslovení súhlasu Národnej rady SR a parlamentu vysloviť súhlas s dohodou.
- Štátne príspevky na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach krízovej intervencie sa na druhý a tretí štvrťrok tohto roka zvýšia o sedem percent. Rezort práce a sociálnych vecí chce týmto krokom zabrániť ohrozeniu dostupnosti a udržateľnosti poskytovaných sociálnych služieb. Zvýšené príspevky by mali pomôcť pokryť nárast prevádzkových nákladov na poskytovanú sociálnu službu a zmierniť tým aj premietanie takto zvýšených nákladov do platieb požadovaných od klientov. Zvýšenie príspevkov na poskytovanie sociálnej služby si vyžiada 7,2 milióna eur.
