BRATISLAVA. Národná rada opätovne schválila novelu viacerých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Prehlasovala tak veto prezidentky Zuzany Čaputovej pre viaceré výhrady k pôvodne schváleným úpravám.
Zákonodarcovia nepodporili návrhy hlavy štátu na dodatočné zmeny, predĺžili účinnosť novely na 15. júla, pričom jej väčšinový rozsah bude účinný od 1. apríla 2024.
Vtedy budú účinné aj nové zákony o územnom plánovaní a výstavbe, ktoré nahradia takmer polstoročný stavebný zákon.
Novelu upravujúcu pätnásť zákonov predložili poslanci za Sme rodina Jaroslav Karahuta, Jozef Lukáč a Miloš Svrček.
Problematické zmeny
Vytvorenie jednotného integrovaného konania o povolení stavby a posudzovaní vplyvov má podľa predkladateľov zjednodušiť a optimalizovať prípravu a povoľovanie investičných projektov.
Majú sa zachovať všetky environmentálne štandardy a medzinárodné požiadavky, ako aj odstrániť možnosti neodôvodnených prieťahov v konaniach a prvky nevyžadované medzinárodnými predpismi. Novela zosúladí osobitné právne predpisy v ochrane životného prostredia so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstráni prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy a reflektuje zmeny v procesoch územného konania a výstavby.
Bezprostredne nadväzuje na schválené úpravy vo veľkej novele množstva zákonov, v tzv. zbernom zákone, v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
Prezidentka Čaputová pri vrátení novely upozornila na vypustenie práva verejnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska.
Tým by sa podľa hlavy štátu vypustil jeden zo spôsobov účasti dotknutej verejnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredia (EIA), a to bez náhrady.
Greenpeace aj Progresívne Slovensko kritizujú novú stavebnú legislatívu Čítajte Prezidentka poukázala aj na na to, že zo zákona o EIA sa má vypustiť aj možnosť, na základe ktorej verejnosť, dotknutá obec či samosprávny kraj alebo orgán môžu predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Čaputová označila za problematické aj ďalšie zmeny v zákone o EIA upravujúce zisťovacie konanie.
„Vylúčenie pôsobnosti správneho poriadku fakticky znamená úplné vypustenie možnosti podať odvolanie voči akémukoľvek rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní," uviedla prezidentka. Dodala, že práve rozhodnutie v tomto konaní obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť, alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona o EIA, pričom ide o kľúčovú časť celého procesu.
Schválený zákon podľa Čaputovej obsahuje aj viacero zmien, ktoré znižujú súčasný štandard participácie verejnosti v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
„Domnievam sa preto, že schválený zákon ide proti európskej legislatíve i judikatúre a nastaveným štandardom v oblasti ochrany životného prostredia," poznamenala prezidentka.
Zároveň mala výhradu k určeniu Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako príslušného orgánu pre integrované konanie. Tvrdí, že prevod agendy nie je zdôvodnený a taktiež nie je zrejmé, ako je uvedený orgán na prevzatie agendy kapacitne pripravený.
Stavební podnikatelia sú spokojní
Zväz stavebných podnikateľov Slovenska označil za potrebné zosúladiť osobitné právne predpisy v oblasti ochrany životného prostredia so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby.
Tým sa majú odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v prípadoch stavieb vyžadujúcich posúdenie vplyvov na životné prostredie. Novela zákona podľa stavbárov prináša v rámci celkového urýchlenia povoľovacieho konania viaceré prínosy. Argumenty mimovládnych organizácií o odmietnutí zmien považujú za neopodstatnené.
Zmeny kritizovalo aj ministerstvo
Rozsiahlu úpravu zákonov kritizovali aj mimovládne organizácie aj samotné ministerstvo životného prostredia. Vtedajší minister životného prostredia Ján Budaj (Demokrati) vyhlásil, že tieto zmeny zásadne podriadia záujmy v envirooblasti záujmom developerov a môžu ohrozí plnenie Plánu obnovy a odolnosti.
Centralizácia kompetencií Úradu pre územné plánovanie a výstavbu podľa exministra spôsobí, že záujmy investorov budú nadradené nad záujmy občanov či ochrany životného prostredia, ale aj zdravia.
Progresívne Slovensko vníma prelomenie veta prezidentky ako premárnenú príležitosť zatiahnuť záchrannú brzdu v rozvrate ochrany životného prostredia na Slovensku.
„Schválená novela prináša zmätok a chaos do stavebnej legislatívy. Obmedzuje možnosti ľudí ovplyvňovať výstavbu veľkých stavieb vo svojich susedstvách a neprimerane zvýhodňuje developerov na úkor ochrany životného prostredia a prírody,“ uviedol europoslanec a člen predsedníctva PS Michal Wiezik.
Po prelomení veta ostáva podľa neho posledná možnosť ako zastaviť rozvrat ochrany životného prostredia na Slovensku, a to septembrové voľby.
