Koncom mája úradnícka vláda Ľudovíta Ódora odobrila investičný stimul pre spoločnosť Hoval, ktorá sa zameriava na výrobu kotlov a klimatizačných systémov. Úľavu na dani vo výške osem miliónov eur chce firma z Istebného využiť na rozšírenie portfólia o tepelné čerpadlá a ich komponenty.
Nie je sama. Zamerať sa na produkciu tohto obnoviteľného zdroja energie plánujú aj ďalšie spoločnosti, ktoré získali podporu od vlády.
Prvé milióny od Ódorovej vlády idú na Oravu, firma láka na nadštandardné platy Čítajte Pre krajinu by to malo znamenať investície vo výške 450 miliónov eur, približne 2900 nových pracovných miest a prvé miesto v produkcii čerpadiel s viac ako 50-tisíc vyrobenými kusmi za rok.
Otázne je, či väčšina nakoniec neskončí v zahraničí. Slováci totiž v porovnaní so zvyškom Európy prejavujú o alternatívny zdroj tepla len minimálny záujem. Podľa analytikov pritom dôvodom nie sú len pozastavené dotačné schémy.
Navyše, stále chýbajú aj odborníci, ktorí by zariadenia vedeli inštalovať. Donedávna totiž neboli potrební a škola, ktorá sa problematike venuje, má obmedzené kapacity.
Čo sa v článku dočítate:
- Ako je na tom Slovensko v inštalácii tepelných čerpadiel v porovnaní s Európou,
- čo je dôvodom nízkeho záujmu,
- či sa niečo v budúcnosti zmení,
- či bude mať kto tepelné čerpadlá vôbec inštalovať.
Slovensko na konci rebríčka
S inštaláciou tepelných čerpadiel sa na Slovensku začalo v roku 2015, keď sa po prvýkrát spustila štátna dotačná schéma Zelená domácnostiam.
Hmatateľný záujem však nastal až minulý rok, keď strach domácností z vysokých cien energií a ich snaha o väčšiu nezávislosť vyústili do inštalácií 13-tisíc zariadení.
Išlo síce o 88-percentný medziročný nárast, v porovnaní so zvyškom Európy však ide o mizivé čísla. Len pre predstavu, v Česku sa za ten istý čas nainštalovalo viac ako 60-tisíc zariadení, v Poľsku dokonca viac ako 200-tisíc.
Dôvodom zaostávania Slovenska je podľa odborníkov kombinácia viacerých faktorov.
Drahá elektrina robí čerpadlo zbytočným
Výhodou tepelného čerpadla je jeho energetická efektívnosť. Na začiatok síce predstavuje investíciu rádovo niekoľko tisíc eur, oproti získanej tepelnej energii však spotrebúva približne len štvrtinu elektriny. Inými slovami, z jednej kilowatthodiny elektriny dokáže vyrobiť približne štyri kilowatthodiny tepla.
Návratnosť investovaných peňazí je tak za bežných okolností relatívne rýchla. Na Slovensku však v súčasnosti cena elektriny viac ako trojnásobne prevyšuje cenu plynu.
Podľa štúdie Európskej asociácie tepelných čerpadiel je na tom horšie už len Nemecko. Výhoda čerpadla oproti bežnému plynovému kotlu sa tak úplne stráca.
„Z ekonomického pohľadu potom nemá stavebník takmer žiadnu motiváciu voliť tepelné čerpadlo oproti plynovému kotlu,“ hovorí Richard Paksi, energetický analytik platformy Budovy pre budúcnosť. O to viac, ak práve nie je k dispozícii žiadna forma štátnej dotácie, ktorá by znížila prvotné náklady.
Podobná situácia za posledný viac ako rok nastala hneď niekoľkokrát, čo podľa Vladimíra Orovnického, predsedu Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá, spôsobuje problémy aj inštalačným firmám. Tie sa totiž v očakávaní zvýšeného záujmu predpripravili.
„Keďže ide o mikro a malé podniky, väčšie skladové zásoby im spôsobujú problémy s cash-flowom a prezamestnanosťou,“ hovorí.
Elektrárne platia, plynári nie
Za vysoký nepomer medzi cenou elektriny a plynu môže systém, akým sa koncová cena elektriny na Slovensku tvorí. Kým pri plyne zákazník platí len za štyri základné zložky - komoditu, distribúciu, prepravu či dodávku, v účte za elektrinu sú zarátané aj ďalšie položky.
Z viac ako desiatich percent ho napríklad tvorí tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), z ktorej sa okrem OZE ešte stále financuje aj ťažba uhlia na hornej Nitre, konkrétne jeho spaľovanie na výrobu elektriny a tepla v nováckej elektrárni.
Ďalej v sebe reflektuje aj poplatky elektrární za nákup emisných povoleniek (ETS). Tie výrobcovia platia ako pokutu za produkciu emisií CO2, pričom ich cena sa v poslednom roku dostala aj nad hranicu 100 eur za tonu.
Drahšie bude kúrenie aj jazda autom. Kto bude mať nárok na dotácie? Čítajte Výhodnejšie čerpadlá v roku 2027
Problém by podľa Paksiho mohli vyriešiť výhodnejšie tarify na odber elektriny pre tepelné čerpadlá, respektíve rozšírenie systému emisných povoleniek aj na plyn.
S ním už Európska únia počíta. V roku 2027 má totiž vzniknúť takzvaný ETS 2, ktorý bude okrem dopravy zahŕňať aj sektor budov. Tie totiž spoločne so stavebníctvom zodpovedajú za 36 percent všetkých vyprodukovaných emisií.
Nakupovať povolenky tak po novom budú musieť aj všetci dodávatelia zemného plynu do domácností.
„Na finálny dizajn nového systému si ešte treba počkať. Je však pravda, že by mohol zvýhodniť nízkoemisné a obnoviteľné riešenia oproti spôsobom vykurovania s vyššou tvorbou emisií,“ hovorí Potočár.
Problém s inštalatérmi sa prehĺbi
Slovensko však bude čeliť aj problému s nedostatkom odborníkov. Už v súčasnosti totiž chýbajú ľudia schopní tepelné čerpadlá nainštalovať a podľa Orovnického to bude len horšie. Do piatich rokov totiž trh s tepelnými čerpadlami narastie na 45-tisíc kusov.
„S takým množstvom zariadení si bez vedomého posilnenia vzdelávania neporadíme,“ hovorí Orovnický.
Odborníci na inštaláciu tepelných čerpadiel musia vedieť elektrotechniku, spájkovanie aj pracovať s chladiarenským okruhom. V súčasnosti takáto kombinovaná výučba prebieha len na Strednej odbornej škole technickej v Zlatých Moravciach.
Ani tá však nemôže prijať toľko študentov, koľko by chcela. Dôvodom je podľa Orovnického nízka alokácia zo strany samosprávy. Štát totiž vychádza zo štatistík úradov práce a profesiu vyhodnocuje ako neatraktívnu. Podľa Orovnického sú však tieto údaje skresľujúce.
„Malé podniky, ktoré tvoria väčšinu trhu s tepelnými čerpadlami, zamestnancov na úradoch práce nehľadajú. Vedia totiž, že ich tam nenájdu,“ hovorí Orovnický.
Minulý rok sa tak profesia mechanika elektrotechnika, ktorý sa zameriava na chladiace a klimatizačné zariadenia, dokonca dostala mimo nedostatkových odborov. Opak je pritom pravdou.
„V súčasnosti je potreba trhu práce v jednom roku približne stopäťdesiat absolventov, no príslušný študijný odbor ukončí približne len tridsaťsedem absolventov,“ uzatvára Orovnický.
Tento článok pre vás odomkla spoločnosť SPP-distribúcia, a.s.
