BRATISLAVA. Pokles Slovenska v rebríčku konkurencieschopnosti odráža realitu. Zhodli sa na tom zástupcovia obchodných komôr pôsobiacich na Slovensku.
Podľa Svetovej brožúry konkurencieschopnosti ekonomík za rok 2023, ktorú zverejnil švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka Bratislava, je Slovensko 53. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou spomedzi 64 ekonomík na svete. V medziročnom porovnaní sa naše postavenie zhoršilo o štyri miesta.
„Zo spoločenského a hospodárskeho hľadiska Slovensko v posledných rokoch zaznamenáva klesajúci trend vo všetkých relevantných globálnych indexoch a ukazovateľoch, vrátane správ Európskej komisie a štatistík OECD. Index konkurencieschopnosti len potvrdzuje stagnáciu našej krajiny v oblasti hospodárstva, vstupu zahraničných investícií, investícií do vedy a výskumu, inovácií, investícií do vzdelávania, či zdravotníctva," reagovala riaditeľka Americkej obchodnej komory na Slovensku Martina Slabejová.
Problémy s cenou energií aj trhom práce
Jej slová potvrdil aj prezident Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory Peter Lazar.
Zistenia svetovej správy o konkurencieschopnosti sa podľa neho zhodujú s výsledkami prieskumu, ktorý komora uskutočnila medzi investormi z Nemecka a ďalších členských krajín Európskej únie na jar.
„Z pohľadu skúmaných firiem napätá situácia na trhu práce, vysoké ceny energií a nedostatočná politická stabilita vytvárajú tlak na konkurencieschopnosť krajiny," doplnil.
Podľa Slabejovej dlhodobo vyzývajú vládu k zabezpečeniu riadenia krajiny tak, aby sa vytvorili podmienky pre vymožiteľnosť práva, znižovania korupcie, zlepšovanie a zjednodušenie legislatívneho procesu.
„Podnikateľ potrebuje stabilné, otvorené a zreteľné legislatívne prostredie, ktoré mu napomáha orientovať sa v zákonoch, ako aj znižovať byrokratickú záťaž a legislatívny zmätok, a to momentálne v našej krajine nenachádza, alebo nachádza len veľmi ťažko," zhrnula.
Index konkurencieschopnosti podľa nej zrkadlí tento neblahý stav.
Či kopíruje pokles konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku aj pokles záujmu zahraničný investorov o Slovensko komory jasne neodpovedali.
„Z prepadu rebríčka nemôžeme vyvodzovať závery, že záujem o investície klesá. Podľa nášho prieskumu je pomer medzi európskymi spoločnosťami, ktoré plánujú tento rok na Slovensku zvýšiť investície, a tými, ktoré ich plánujú znížiť 36 percent verzus 19 percent. Ide o najvyššiu hodnotu od roku 2018," reagoval Lazar.
Neblahý vplyv verejnej správy
Americká obchodná komora v tejto súvislosti poznamenala, že výzvou pre Slovensko zostávajú slabé strategické plánovanie, rezortizmus, neschopnosť definovať celospoločenské prioritné témy zo strany politických elít, exekúcia prijatých stratégií, a nízka transparentnosť legislatívneho procesu, čo vytvára nestabilné podnikateľské prostredie a má priamy vplyv na rozhodnutie zahraničného investora.
„Krajiny, ktoré majú efektívnu a dobre fungujúcu verejnú správu, figurujú aj medzi krajinami s najvyšším HDP na hlavu a tam by mala smerovať naša ambícia," uzavrela Slabejová.
