BRATISLAVA. Vďaka intervencii ministerstva práce sa počas pandémie na Slovensku podarilo udržať pracovné miesta, štátna pomoc pomohla podnikateľom prežiť ťažké obdobie spôsobené ochorením COVID-19.
Ako však ďalej vo svojej analýzy konštatuje Najvyšší kontrolný úrad SR, v mimoriadnych situáciách je potrebné aktivovať všetky stupne vnútornej kontroly, aby sa predišlo zneužitiu verejných zdrojov či finančným podvodom.
Vynechané podniky samospráv
Zároveň upozorňuje vládu na potrebu dodržiavania princípu rovnakého zaobchádzania.
„Pomoc má smerovať a podporovať každý subjekt bez ohľadu na to, či ide o privátneho vlastníka, alebo je jeho zakladateľom verejná inštitúcia. Z nášho pohľadu nebolo správne vylúčiť zo schémy aktívnej pomoci podnikateľské subjekty, ktorých zakladateľom bola miestna samospráva, ako sú dopravné podniky či podniky verejnoprospešných služieb,“ uviedol šéf kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Chýbajúce údaje v žiadostiach
Rezort práce pritom od marca 2020 do júna 2022 v rámci projektu Prvá pomoc vyplatil takmer 2,5 miliardy eur. Štátnu prvú pomoc aktívne využil každý štvrtý zaregistrovaný podnikateľský subjekt.
V kontrolovaných žiadostiach zo schémy Prvej pomoci analytici NKÚ identifikovali viac ako 22 percent chýbajúcich údajov, za čo niesli zodpovednosť žiadatelia alebo úrady práce. Väčšinou chýbali údaje o počte zamestnancov, sídle či dátum vzniku firmy.
Keďže pri vyplácaní pomoci ministerstvo práce nečerpalo údaje o počte zamestnancov zo žiadostí, ale z vlastných výkazov, ktoré sa aktualizujú každý mesiac, časť nezrovnalostí odstraňoval rezort priebežne. K odstráneniu ďalších chýb prispeli aj analytici NKÚ.
K júnu minulého roka bolo potrebné vrátiť finančný príspevok v 5,8 percenta prípadov.
Podozrivé adresy
Za povšimnutie podľa analytikov NKÚ stojí aj fakt, že z celkového počtu bezmála 172-tisíc prijímateľov mala až štvrtina sídlo na adrese, ktorá sa vyskytovala v zozname adries dva a viackrát.
„Táto skutočnosť, ale napríklad aj nesplnenie podmienky registračnej povinnosti platiteľa dane z príjmov, by mohli znamenať aj neoprávnené poskytnutie pomoci, respektíve zneužitie štátnej finančnej pomoci zo strany žiadateľa,“ upozornil predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly s tým, že všetky takéto podozrenia musí ministerstvo práce ako poskytovateľ pomoci prekontrolovať.
Na základe zistených nedostatkov kontrolóri odporúčajú prepojiť elektronické spracovanie žiadostí s ministerským Informačným systémom služieb zamestnanosti a zabezpečiť tak aktuálnosť databáz.
Zároveň je podľa nich nevyhnutné robiť pravidelné aktualizácie dát v rezortných informačných systémoch. Tie by mali byť nastavený tak, aby samé kontrolovali nosné dáta na základe logických podmienok, ktoré vyplynú z príslušnej schémy pomoci.
Tiež je nevyhnutné rozšíriť elektronické podávanie žiadostí prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy na všetky kategórie štátnej podpory a pomoci.