Obrovské solárne panely pripojené k satelitom na obežnej dráhe. To by mal byť spôsob, ako sa nakoniec bude vyrábať pdstatná časť elektriny pre Zem. Hoci táto myšlienka vyzerá na prvý pohľad trochu bláznivo a najmä doprava energie na zemský povrch ešte nie je doriešená, v súčasnosti sa realizuje niekoľko sľubných projektov, ktoré by mohli odštartovať "ťažbu" elektrickej energie vo vesmíre.
Vedci z Kalifornského technologického inštitútu (Caltech) začiatkom tohto roka postavili a na obežnú dráhu vyslali malý satelit. Ten teraz testuje rôzne spôsoby výroby a prenosu elektrickej energie.
Európska vesmírna agentúra (ESA) nechce zostať pozadu. Keď sa na jeseň rozhodovalo o jej prioritách, program Solaris dostal zelenú na preskúmanie možnosti vybudovania komerčných elektrární na obežnej dráhe počas nasledujúcich troch rokov. "Je jasné, že máme čo doháňať," priznáva šéf programu Sanjay Vijendran v časopise Science Focus.
Čína sa tiež pustila do vývoja potrebných technológií. V roku 2028 plánuje vyslať do vesmíru malú solárnu elektráreň. A vesmírna energia láka aj firmy.
Vo vesmíre efektívnejšie
Snaha získavať elektrinu z vesmíru sa zintenzívnila v súvislosti s energetickou krízou. Je to "nevyužitá" oblasť a výkon solárnych panelov na obežnej dráhe by mal byť vyšší a stabilnejší ako na Zemi. V našich zemepisných šírkach vyrábajú solárne elektrárne v zime len asi tretinu bežného letného výkonu. Vo vesmíre by pri vhodnom natočení a umiestnení panelov k takýmto poklesom nedochádzalo.
A ako má všetko fungovať? Odborníci predpokladajú, že okolo Zeme by obiehali satelity s obrovskými konštrukciami, na ktorých by boli namontované solárne panely dlhé až niekoľko kilometrov. Tie budú vyrábať elektrickú energiu a potom ju premieňať na mikrovlnné žiarenie, ktoré bude putovať do prijímacích staníc na Zemi. Tam by sa žiarenie premenilo späť na elektrinu.
V menšom meradle sa solárne panely už používajú na výrobu elektriny vo vesmíre. Napájajú Medzinárodnú vesmírnu stanicu alebo menšie satelity. Napríklad sonda Juice, ktorá teraz smeruje k Jupiteru, má solárne panely s plochou 85 metrov štvorcových.
Je však potrebné doladiť mnoho technických detailov. Vedci z Caltechu, ktorí dostali 100 miliónov dolárov od amerického realitného magnáta Donalda Brena na vývoj solárnych elektrární vo vesmíre, začali práve s tým. Postavili experimentálny satelit, ktorý v januári vyniesla na obežnú dráhu raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX. Zariadenie s hmotnosťou 50 kilogramov obsahuje 32 vzoriek rôznych typov fotovoltických panelov. Pomôžu otestovať, aké zloženie materiálu a povrchová úprava článkov sú najvhodnejšie na prácu vo vesmíre.
Okrem toho chcú výskumníci z Caltechu otestovať transport solárnej energie pomocou mikrovĺn vo vesmíre, aj keď zatiaľ len v rámci družice vo vzdialenosti približne 30 centimetrov. "Bude to prvý bezdrôtový prenos energie vo vesmíre," hovorí o prelomovom experimente Ali Hajimiri z Caltechu.
