BRATISLAVA. Ak vláda a parlament neprijmú nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska bude naďalej vykazovať vysoké deficity a rastúci verejný dlh.
V strednodobom semafore na to upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Vplyv ekonomického vývoja
Zhoršenie oproti roku 2023 na celom horizonte prognózy je podľa nich z veľkej časti následkom negatívneho vplyvu ekonomického vývoja, avšak negatívny dopad v strednodobom horizonte má aj predpokladaný trvalý nárast výdavkov na obranu na úroveň 2 percentá HDP.
Úroveň štrukturálneho deficitu bez dočasných vplyvov vzrastie z 4,2 percenta HDP očakávanej v roku 2023 na 5,1 percenta HDP v roku 2026 s následným miernym poklesom na 4,9 percenta HDP v roku 2027. V rovnakom období čisté zadlženie stúpne z aktuálnych 48,3 percenta HDP k úrovni 60 percent HDP.
Daňový bonus, prídavky či detský účet. Kto má nárok na „detské“ peniaze po rozvode? Čítajte V roku 2023 by schodok verejných financií v metodike ESA2010 mal dosiahnuť úroveň 5,7 percenta HDP, následne v roku 2024 až 2027 zotrvá v scenári nezmenených politík na úrovniach okolo 5 percent HDP. Za predpokladu splnenia aktuálne platných výdavkových limitov by úroveň deficitu klesala podľa rozpočtovej rady na celom horizonte prognózy až k úrovni 2 percentá HDP v roku 2027.
Bez prijatia konsolidačných opatrení sa ciele vlády stanovené v programe stability schválenom predchádzajúcou vládou podarí naplniť iba v roku 2023, do roku 2026 chýbajú podľa rady dodatočné opatrenia vo výške 2,9 percenta HDP.
Pokles daňových príjmov
V roku 2024 deficit medziročne klesne najmä vplyvom predpokladaného ukončenia dočasných opatrení na kompenzáciu rastúcich cien energií uplatňovaných v roku 2023.
Nárast v roku 2025 súvisí s mimoriadnym negatívnym vplyvom pre dodanie armádnej techniky, následne v rokoch 2026 a 2027 predpokladá RRZ pokles deficitu vyjadreného v pomere na HDP vplyvom oživenia ekonomického vývoja a predpokladanej stabilizácie výdavkov na obranu vo výške 2 percent HDP.
V porovnaní s prognózou RRZ zo strednodobého fiškálneho výhľadu na roky 2023 až 2026 publikovanej v máji očakáva rada výraznejší nárast deficitu verejnej správy najmä pre nižšie prognózované výnosy daňových a odvodových príjmov naprieč celým horizontom prognózy.
Inflácia v Argentíne vzrástla na nové 32-ročné maximum, prekonala 114 percent Čítajte V roku 2023 očakáva pokles daňových príjmov 0,2 percenta HDP, nasledujúce roky sa rozdiel bude prehlbovať až v roku 2026 dosiahne úroveň 1,6 percenta HDP.
Najvýraznejší podiel na tom má podľa RRZ nižší príjem z daní z práce vplyvom nižšieho predpokladaného rastu mzdovej bázy, ako aj nižší príjem z DPH pre očakávané spomalenie rastu spotreby domácností.
Ku kontinuálnemu nárastu čistého dlhu k HDP prispieva podľa rady najmä vysoká úroveň deficitov, ktorá prevyšuje príspevok tempa rastu nominálneho HDP. Za predpokladu splnenia výdavkových limitov by čistý dlh rástol pomalšie. Zastaviť jeho rast by sa však podarilo až v roku 2026 na úrovni 54,6 percenta HDP.
