Úrad špeciálnej prokuratúry hľadal v júni šiestich prokurátorov, našiel iba jedného. Na prokuratúre, ktorej šéfuje Daniel Lipšic, chýbajú posily už dlhšie. Úrad pritom dohliada na vyšetrovanie najvážnejších trestných činov, korupčných, ekonomických aj násilných, a pre prokurátorov by mal byť vrcholom kariéry. Dôvodov, prečo sa mu nedarí zohnať ľudí, je zrejme viacero.
Neistota po voľbách
Do posledného výberového konania na šesť voľných miest sa pôvodne prihlásili traja kandidáti, jeden sa však na vypočutie vôbec nedostavil. Z dvoch zvyšných – advokáta Andreja Balážika a Norberta Ondruška z trnavskej okresnej prokuratúry – uspel len prokurátor.
„Jedným z dôvodov nízkeho záujmu o výkon funkcie prokurátora ÚŠP môže byť aj vysoká zaťaženosť prokurátorov zložitými a náročnými trestnými vecami s neustálymi útokmi a spochybňovaním ich práce bez zodpovedajúcej spoločenskej odozvy odsudzujúcej podobné prejavy správania,“ myslí si predseda Rady prokurátorov Stanislav Jakubčík. Dodal, že svoju úlohu tiež môže zohrávať neistota fungovania úradu po parlamentných voľbách.
Špeciálna prokuratúra dozoruje politicky citlivé kauzy korupcie a tunelovania, podávala obžalobu na bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, oligarchov Jozefa Brhela či Miroslava Výboha, Norberta Bödöra, bývalého šéfa polície Tibora Gašpara, bývalú poslankyňu Smeru Ľubicu Roškovú a mnohých ďalších. Najmä z opozície sa ozývajú hlasy, že v prípade víťazstva po voľbách vo funkcii skončí Lipšic, a niektorí politici dokonca hrozia zrušením celého systému – špeciálnej prokuratúry aj príslušného trestného súdu.
Voľbu ovplyvňuje spor Žilinku s Lipšicom
Nedostatok prokurátorov má za následok vysokú zaťaženosť ostatných, ktorí na ÚŠP pracujú. Na špeciálnej prokuratúre predtým pôsobil generálny prokurátor Maroš Žilinka. Čo hovorí na neobsadené miesta? „Výberové konania prebiehajú vždy v súlade so zákonom,“ uviedlo jeho tlačové oddelenie s tým, že všetky výberové konania zverejňuje na svojom webovom sídle. Oznámenie o ich vyhlásení zasiela Generálna prokuratúra aj na všetky služobné úrady (krajské prokuratúry).
Lipšic si nemyslí, že o prácu na jeho úrade nie je záujem. „Len počas môjho pôsobenia došlo k obmene deviatich prokurátorov,“ dodal. Pripustil však, že personálne obsadenie mohli negatívne ovplyvniť rozdielne názory zástupcov jeho a Žilinkovej prokuratúry vo výberových komisiách.
Medzi Lipšicom a Žilinkom je od začiatku napätie. Generálny prokurátor podal na špeciálneho disciplinárny návrh za jeho výroky, ktorými sa zastal stíhaných vyšetrovateľov NAKA. Cez paragraf 363 zrušil viacero uznesení o obvinení v korupčných stíhaniach, na ktorých zákonnosť dozerá Lipšicova prokuratúra.
Navzájom sa blokujú
Výberová komisia má piatich členov, pričom dvaja môžu zvolenie prokurátora ÚŠP zablokovať. V minulosti sa stalo, že Žilinkovi nominanti zastavili Lipšicových favoritov a naopak. Už vlani Denník N písal , že vo výberovom konaní na zástupcu špeciálneho prokurátora takto neuspel Ladislav Masár, nepodporili ho Žilinkovi ľudia. Prokurátor sa na ÚŠP zaoberal kauzami Pčolinského aj Roberta Fica.
Podobne dopadli uchádzači o prokurátorskú stoličku na ÚŠP Vladimír Priecel a Martin Sýkora. Lipšic a jeho kolega vo výberovej komisii zase stopli prokurátorku GP a podobne dopadol Radovan Kajaba, dlhoročný šéf trestného úseku na Generálnej prokuratúre. Toho síce komisia vybrala, ale Lipšic nepodal návrh na jeho vymenovanie, takže na ÚŠP neprešiel. Od 1. júna GP zmenila spôsob kreovania výberovej komisie a z ÚŠP je v nej už len Lipšic, pribudol spomínaný Kajaba a ďalej sú členmi: Žilinkova pravá ruka, námestník Jozef Kandera a dvaja členovia z databázy rady prokurátorov, ktorých rovnako vyberá GP.
Možnosť ovplyvniť, kto z kandidátov uspeje, sa tak Lipšicovi zúžila a, naopak, generálny prokurátor má silnejší vplyv.
Výberové konania naoko
Nadácia Zastavme korupciu sleduje výberové konania na prokuratúrach dlhodobo, už od roku 2019. Jej zistenia sa nemenia: systém nefunguje tak, aby zaručil, že o miesta funkcionárov budú súťažiť tí najschopnejší. Výber je často len naoko, na vedúce miesta sa prihlási jeden človek, spravidla doterajší funkcionár, a ten uspeje.
Tak to bolo aj v nedávnych výberových konaniach. Na miesto okresnej prokurátorky Bratislava 1 sa v máji prihlásila jedna prokurátorka – Katarína Kuljačková, ktorá bola dovtedy poverená výkonom tejto funkcie. Uspela. Na riadenie medzinárodného oddelenia na bratislavskej krajskej prokuratúre sa prihlásila jeho dočasná šéfka Gabriela Kováčová. Vo výberovom konaní taktiež „súťažila“ sama, vybrali ju. Rovnaký scenár sa opakoval pri vedúcej oddelenia násilnej kriminality na trestnom úseku GP Ingrid Adamcovej, ktorá v júni prešla výberovým konaním ako jediná.
Keď pred štyrmi rokmi Nadácia Zastavme korupciu urobila analýzu problémov v prokuratúre, oslovení prokurátori ako jeden z hlavných dôvodov stagnácie uviedli nedostatočnú súťaž o vedúce pozície. Dôvodom nízkeho záujmu bola podľa nich skutočnosť, že výberové konania sú len formálne. Nadriadení majú podľa nich dopredu svojho favorita a toho si presadia bez ohľadu na to, akú úroveň predvedie na vypočutí.
Krátke intermezzo
Ambíciu zmeniť zaužívané zvyklosti deklarovalo pri nástupe aj súčasné vedenie prokuratúry. Avšak veľa sa nezmenilo. Nízky záujem o výkon riadiacej funkcie je podľa Jakubčíka pretrvávajúci problém s hlbšími historickými koreňmi, ktorý súvisí aj s názorom, že vedúci prokurátori sú zodpovední za riadny chod ich úradu a mali by tak mať možnosť vyberať si svoj tím, s ktorým svoju víziu budú napĺňať.
„Po krátkom intermezze, keď sa do výberových konaní, a to aj v súvislosti s podporou takéhoto postupu generálnym prokurátorom a Radou prokurátorov hlásili kandidáti, sa prokuratúra k takejto filozofii pravdepodobne vrátila,“ dodal Jakubčík.
Výberové konania majú podľa neho svoj zmysel a rada prokurátorov sa nebráni systémovým zmenám, ktoré by výberové konania pri funkčnom postupe prokurátora zatraktívnili pre širší okruh potenciálnych záujemcov.
Mimovládky navrhujú zmeny
Mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu a Via Iuris oslovili pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami demokratické strany, ktoré kandidujú, s návrhmi na zlepšenie právneho štátu, Jedným z nich sú aj otvorené a kvalitné výberové konania v prokuratúre.
Každé miesto prokurátora a prokurátorského čakateľa by sa malo obsadzovať transparentne, pričom výberovú komisiu by nemali tvoriť len prokurátori, ale aj neprokurátori. Navrhujú šesťčlennú komisiu, pričom dvaja členovia budú z databázy kandidátov navrhnutých generálnym prokurátorom, dvaja členovia z databázy kandidátov navrhnutých Radou prokurátorov a dvaja členovia z databázy kandidátov zvolených ústavnoprávnym výborom.
