Juraj Karpiš je ekonóm a spoluzakladateľ think tanku INESS. Text je úryvkom z jeho knihy Zlé peniaze.
Rast dlhu nemusí byť automaticky zlou správou. Dlh sám osebe nie je ani dobrý, ani zlý. Pes je zakopaný v detailoch.
Dlh je zhmotnením dôvery veriteľa v schopnosť dlžníka vrátiť v budúcnosti požičané. Nie nadarmo sa dlhopis v angličtine nazýva bond ako väzba či puto. Táto dôvera býva postavená na viere v budúce dostatočné príjmy dlžníka, väčšinou vďaka vyššej produktivite.
Ten, kto sa zadlžuje, míňa viac, než mu jeho momentálny majetok umožňuje. Pri sporení presúvame svoju spotrebu do budúcnosti, pri míňaní na dlh ju z budúcnosti presúvame do súčasnosti. Neberte to doslovne.
Platí to len na úrovni jednotlivca. Spoločnosť ako celok nič z budúcnosti presúvať nemôže. Keďže zo zajtra na dnes sa nedajú presunúť reálne zdroje v podobe tony pšenice či traktora, vznik nového dlhu na úrovni celej spoločnosti nevytvára nový reálny kapitál, iba prerozdeľuje dispozičné práva k tomu existujúcemu.
Toto nové preskupenie peňažných poukážok zmení podobu a spôsob použitia už existujúcich statkov v ekonomike. Nový dlh je preto len vznikom nového finančného aktíva. Rastom dlhu nerastie počet brúsok v ekonomike, iba sa určuje, kto bude existujúce brúsky dnes používať a ako sa rozdelí budúci príjem, ktorý použitie brúsok vygeneruje.
Vzájomné puto dvoch strán zhmotnené v dlhopise je neustále testované meniacou sa realitou. Vypuknutie vojny, strata príjmu, zlyhaný podnikateľský projekt, právna neistota, smrť. Tieto a mnohé iné riziká nesplácania robia z dlhu spiace podozrenie. A rozplynutie dôvery vyjadrenej dlhom bolí.
Keď som sympatickému dlhovlasému hispánskemu kolegovi na brigáde v USA požičal 10 dolárov, myslel som, že sme kamaráti. Úver, ktorý mu umožnil spotrebu mimo jeho rozpočtové obmedzenia, nesplácal. Naopak, na pracovisku sa tváril, že ma nepozná.
Keď som sa od kolegu z Afganistanu dozvedel, že sedel za vraždu, rozhodol som sa odpustiť mu, nie ľudsky, ale pohľadávku. Že dôvera na začiatku nášho úverového vzťahu nebola namieste, mi mohlo naznačiť hnedé papierové vrecko v jeho taške, ktoré je v USA neklamným znakom spotreby alkoholu.
Práve spôsob použitia úveru určuje, či je dôvera zhmotnená v dlhu primeraná. Konečná spotreba napríklad v podobe niekoľkých pív v miestnom bare nezvyšuje produktivitu a budúce príjmy dlžníka.
Spotrebné úvery nie sú diablov výmysel
Produktívna spotreba v podobe úspešných investícií do podnikania či zveľaďovania ľudského kapitálu zase posúva obe strany kontraktu bližšie k úspešnému splateniu istiny a úrokov v dohodnutom termíne.
