V centre poľského mesta Poznaň na Krysiewiczkej ulici stojí ošarpaná, takmer 150-ročná budova. Ešte pred dvoma rokmi v nej sídlila najväčšia pediatrická nemocnica vo Veľkopoľskom vojvodstve.
Dávno už síce nevyhovovala požiadavkám personálu a pacientov, jej modernizácia však narážala na to, že ide o kultúrnu pamiatku.
Vlani v severovýchodnej časti mesta otvorili nové Veľkopoľské zdravotnícke centrum pre deti. Moderná sedemposchodová nemocnica s vyše tristo jednoposteľovými izbami, piatimi operačnými sálami a priestranným átriom stála viac ako sto miliónov eur.
Investíciu z menej než polovice financoval poľský štátny rozpočet. Väčšinu pokryli eurofondy.
Štatistika ukazuje, že Poliaci sú vo využívaní európskych peňazí podstatne efektívnejší než Slováci. Kým Slovensku z balíka 15 miliárd eur „starých“ eurofondov ostáva dočerpať ešte 25 percent, v prípade Poľska, ktoré malo k dispozíciu päťnásobne viac zdrojov, je to len deväť percent.
Čo sa v článku dočítate:
- čo Poľsko vybudovalo z eurofondov,
- čo robí inak v prerozdeľovaní európskych peňazí,
- v čom je poľské verejné obstarávanie jednoduchšie.
Poľský Marshallov plán
Eurofondy sa zvyknú prirovnávať k Marshallovmu plánu, ktorým USA po druhej svetovej vojne pomohli obnoviť zničené európske krajiny a naštartovať ich ekonomiku.
Poľsko bolo pred ôsmimi dekádami súčasťou východného bloku a takzvaný Plán európskej obnovy na „odporúčanie“ Stalinovho Sovietskeho zväzu odmietlo. Keď komunizmus padol, krajine sa otvorili možnosti integrácie s vyspelejším Západom kontinentu.
A jeho pomoc využilo Poľsko naozaj naplno. Do roku 2020 získalo zo zdrojov Európskej únie na svoj rozvoj celkovo 164 miliárd eur, najviac spomedzi všetkých členských štátov EÚ.
