Predseda Hlasu Peter Pellegrini vyzýva banky, aby samy navrhli, ako klientom uľahčiť splácanie hypoték, lebo inak po voľbách príde s riešením, ktoré sa im určite nebude páčiť, a to znovuzavedením bankového odvodu.
Týmto opatrením šermuje aj šéf Smeru Robert Fico, má vraj na to „morálne právo“, pretože banky dosahujú obrovské zisky. Chce tiež oživiť bonifikáciu hypoték, čo bola dotácia, ktorou štát do roku 2018 zo štátneho rozpočtu znižoval klientom bánk úrokové sadzby.
Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár zasa vyhlasuje, že keď politici s hypotékami nič neurobia, matky s deťmi i dôchodcovia skončia na ulici. Hovorí, že bankám chcel predstaviť riešenie, vychádzajúce z „anglického modelu“, ale tie sa s ním odmietli stretnúť.

Z rastu úrokových sadzieb na hypotékach sa stala predvolebná téma naprieč celým politickým spektrom. Zapojili sa do nej aj strany, ktoré sa zvyčajne k populizmu neuchyľujú. „Efektívne riešenia na rastúce úroky“ chcú najnovšie priniesť aj SaS a Progresívne Slovensko.
Slovenská banková asociácia sa najprv k tejto téme nechcela vyjadrovať s tým, že sa nemieni zapájať do predvolebného boja. Napokon však vyhlásila, že na budúci týždeň predstaví vlastné návrhy riešení, ktoré by mali pomôcť dlžníkom.
Rast úrokových sadzieb bol však aj podľa Národnej banky Slovenska (NBS) prakticky neodvrátiteľný. Hypotekárne sadzby pod jedným percentom boli anomáliou a bolo len otázkou času, kedy sa sadzby vrátia na štandardnejšie, a teda rádovo vyššie úrovne.
Politici ohýbajú realitu
Šéf Smeru Fico vyrátal, že splátky hypoték do roku 2025 dramaticky porastú pre približne 350-tisíc dlžníkov. Polovica z nich má v súčasnosti úrokovú sadzbu do jedného percenta. Demonštroval to na príklade klienta, ktorému splátka stúpla z 840 na 1316 eur, teda takmer o päťsto eur.
Čo už Fico nespomenul, je, že takých dlžníkov je málo a majú aj nadštandardné platy. Podľa zbežných prepočtov by šlo o hypotéku vo výške 226-tisíc eur, pričom čistý príjem dlžníka by bol viac než 2500 eur mesačne.