BRATISLAVA. Slovenská banková asociácia aj jednotlivé banky sa témou rastu úrokových sadzieb hypoték intenzívne zaoberajú a pripravujú riešenia.
V aktuálnom stanovisku asociácie to uviedla výkonná riaditeľka Milena Koreňová s tým, že aj v stredu sa uskutočnilo rokovanie pracovnej skupiny expertov SBA, Národnej banky Slovenska a ministerstva financií.
Zdôraznila, že analýzy za sektor pripravujú vždy na základe aktuálnych spoľahlivých dát NBS. Údaje za prvý polrok tohto roka pritom boli zverejnené 31. júla.
"Výsledky analýz a tiež návrhy riešení a odporúčaní pre ľudí predstavíme 16. augusta 2023 na spoločných pracovných raňajkách zástupcov NBS, MF SR a SBA. Po tomto termíne sme otvorení odbornej diskusii aj na pôde Národnej rady SR," dodala Koreňová.
Banky považujú riziko nesplácania hypoték za nízke Čítajte O príprave riešení týkajúcich sa hypoték hovoril v stredu po rokovaní vlády aj dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor.
Pripomenul, že o téme už dlhšie rokuje pracovná skupina, ktorá by mala pripraviť adresné riešenia pre tých, ktorí skutočne potrebujú pomoc.
Podľa predsedu vlády nie je na mieste strašiť tým, že 20 alebo 30 percent tých, ktorí si zobrali hypotéku, príde pri rastúcich splátkach o strechu nad hlavou.
Považuje to za zveličovanie problému, ktoré sa stalo súčasťou predvolebnej kampane. Reagoval tak na vyjadrenia viacerých strán a politikov, ktorí prišli v poslednom čase s rôznymi návrhmi na riešenie podľa nich drahých hypoték na Slovensku.
"Hypotekárne sadzby boli dlhé roky abnormálne nízke a aj teraz po zvyšovaní sú nižšie ako napríklad vtedy, keď sme vstupovali do eurozóny. Nemyslím si, že vláda a iní daňovníci by sa mali poskladať na to, aby sme pomáhali všetkým, ktorí sú z dobre situovaných domácností a kúpili si nejakú drahú nehnuteľnosť v Bratislave," zdôraznil premiér. Dodatočné náklady nepredstavujú vo väčšine prípadov viac ako 100 eur, vyčíslil.
Oplatia sa pri hypotéke mimoriadne splátky? Prepočítavajte opatrne Čítajte Zároveň to však podľa Ódora neznamená, že nemôžu v niektorých prípadoch nastať problémy. "K nejakému dramatickému nárastu vo väzbe na príjem môže dôjsť v prípade možno jedno percento domácností, ktoré majú hypotéky. Nie je to celoslovenský, celospoločenský problém," priblížil. Vláda to však podľa neho neberie na ľahkú váhu, čoho dôkazom je práve fungovanie spomínanej pracovnej skupiny.
Keďže nie je jej súčasťou, nevie zatiaľ, aké možnosti sú na stole a považuje za predčasné o nich hovoriť. "Podľa môjho názoru, vzhľadom na rozsah problému a že sa to týka z veľkej časti rodín a nehnuteľností, ktoré by nemali byť predmetom štátnej pomoci, moje očakávanie je, že riešenie nebude zaťažovať štátny rozpočet," konštatoval.
Samotné banky majú podľa neho záujem, aby ich klienti splácali hypotéky naďalej. Aj bez legislatívnych zmien sa preto v prípade problémov často dohadujú individuálne splátkové kalendáre. Kľúčové tiež podľa premiéra je, aby banky zostali dlhodobo zdravé. Preto nie je zástancom ich mimoriadneho zdanenia a jeho vláda ho nebude iniciovať. Pripustil, že to môže byť téma pre ďalšiu vládu, ktorá vznikne po septembrových voľbách.
"O týchto témach treba hovoriť s mierou. Aké sú očakávania tých, ktorí investujú v bankovom sektore, aká je hodnota pre štát, aby zostali zdravé a čo je tá možnosť, ako vieme pomôcť tým, ktorí sa môžu dostať teoreticky do problémov. Riešenie je vždy najlepšie adresné. Z bánk berú úvery aj tí, ktorí si to môžu dovoliť aj po tom, ako úrokové sadzby vzrastú o tri-štyri percentuálne body," dodal Ódor.
