BUDAPEŠŤ. Srbsko zvýši dodávky ruského zemného plynu do Maďarska, ak Ukrajina ukončí dohodu s Ruskom o tranzite plynu. Uviedol to v nedeľu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Szijjártó informoval, že srbský prezident Aleksandar Vučić na stretnutí s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Budapešti ho ubezpečil, že Srbsko bude schopné dodávať viac ruského plynu do Maďarska, ak Kyjev odmietne predĺžiť dohodu, ktorá umožňuje tranzit komodity cez územie Ukrajiny.
"V uplynulých dňoch sme počuli, že Ukrajina by chcela vypovedať dohodu o tranzite zemného plynu s Ruskom. Srbský prezident dnes jasne povedal, že ak by Maďarsko chcelo zvýšiť dodávky zemného plynu cez Srbsko do Maďarska, Srbsko môže zabezpečiť potrebné prepravné kapacity," vyhlásil Szijjártó.
Ukrajina zvažuje koniec tranzitnej dohody
Ukrajinský minister energetiky German Galuščenko totiž naznačil, že Kyjev pravdepodobne nepredĺži tranzitnú dohodu, ktorá privádza ruský zemný plyn do európskych krajín cez Ukrajinu. Platnosť tejto dohody vyprší na budúci rok.
Riziko bokom. Európa nevie, čo s toľkým plynom, uskladňuje ho na Ukrajine Čítajte Maďarsko získava približne 80 percent svojho zemného plynu z Ruska, predovšetkým cez plynovod TurkStream, ktorý vedie cez Srbsko na juh Maďarska.
Budapešť energicky bojuje proti sankciám na ruskú energiu, ktoré navrhuje Európska únia (EÚ). Aj po invázii Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022 sa Maďarsko snažilo o prístup k ruským fosílnym palivám, pričom tvrdilo, že sú nevyhnutné pre jeho energetickú bezpečnosť.
V apríli počas návštevy Moskvy Szijjártó vyhlásil, že ruská štátna energetická spoločnosť Gazprom súhlasila, že v prípade potreby umožní Maďarsku zvýšiť dovoz zemného plynu nad rámec objemov dohodnutých v dlhodobej zmluve z roku 2021.
Orbán ponúkol tranzit Turkménsku
Szijjártó v nedeľu oznámil, že Orbán sa stretol aj s prezidentom Turkménska Serdarom Berdymuchamedovom a vyjadril záujem, aby sa Maďarsko stalo destináciou a tranzitným bodom pre budúci vývoz plynu z Turkménska.
Orbán v nedeľu hostí lídrov Turecka, Srbska, Bosny, Kataru a mnohých krajín strednej Ázie. Táto zostava hostí bez akýchkoľvek lídrov a spojencov z EÚ a NATO odráža Orbánovu snahu o zvýšenie diplomatickej a politickej spolupráce s autokraciami na Balkáne a v Ázii.
