Z majetkových priznaní politikov sa verejnosť nedozvie takmer nič. Nadácia Zastavme korupciu preto v spolupráci s portálmi Finstat.sk a Transparex.sk pripravila analýzy majetkov lídrov strán, ktoré kandidujú vo voľbách a podľa prieskumov preferencií majú šancu dostať sa do parlamentu.
V tejto analýze sa venujeme majetkovým pomerom lídrov Progresívneho Slovenska a predsedu KDH.
V článku sa dočítate:
- Aké príjmy a majetok mal predseda PS Michal Šimečka pred vstupom do politiky,
- aké je pozadie „podnikateľskej vetvy“ PS Michala Trubana a Ivana Štefunka,
- koľko požičali na kampaň a s akým úrokom,
- koľko štátu dlhuje firma, do ktorej investoval Štefunko,
- aký je majetok predsedu KDH Milana Majerského a jeho manželky, europoslankyne Miriam Lexman.
Životný štandard zodpovedá jeho mzde v Bruseli
Progresívne Slovensko je podľa predvolebných prieskumov druhou najpopulárnejšou stranou. Nadácia Zastavme korupciu preto jej predsedu Michala Šimečku, ktorý je v súčasnosti podpredsedom Európskeho parlamentu, požiadala, či pred možným vstupom do vysokej politiky na Slovensku zdokladoval svoje príjmy a majetok.
Takéto informácie sú pre verejnosť dôležité, aby mohla neskôr spätne skontrolovať, či sa politik vo verejnej funkcii neobohatil na úkor verejného záujmu a jeho majetkové pomery sú primerané zárobkom.
Šimečka poslal potvrdenie z Európskeho parlamentu, podľa ktorého jeho plat po zrazení dane pre Európsku úniu bol za minulý rok 90-tisíc eur v hrubom. Vlastní tiež byt v bratislavskom Ružinove, ktorý kúpil v roku 2020 za vyše 330-tisíc eur. Na celú sumu si vtedy vzal hypotéku. Je aj majiteľom auta Volkswagen Tiguan v hodnote vyššej ako 30-tisíc eur.
Z poskytnutých údajov je zjavné, že životný štandard podpredsedu Európskeho parlamentu zodpovedá jeho mzde v Bruseli.
Krach Monogram Technologies
Viac ako Šimečka sú však z pohľadu majetku zaujímaví ďalší lídri PS, jeho niekdajší predseda Michal Truban a zakladateľ Ivan Štefunko. Obaja majú za sebou biznisový príbeh, podieľajú sa na financovaní strany cez poskytnuté pôžičky a sú v prvej desiatke kandidátky, takže po voľbách môžu mať šancu ovplyvniť zloženie vlády, prípadne obsadiť vysoký štátny post.
Štefunko je štvrtinovým akcionárom spoločnosti Monogram Ventures, materskej firmy Monogram Technologies, ktorá sa v minulosti spomínala v médiách v súvislosti s predraženými štátnymi zákazkami. Podľa portálu Aktuality.sk mala napríklad štátnej vysokej škole dodať techniku predraženú o 30 až 80 percent.
V roku 2021 bola Monogram Technologies vymazaná z obchodného registra. V tom čase pritom štátu dlhovala najmä na daniach, ale aj odvodoch takmer 260-tisíc eur.
„Ako bývalý akcionár to hodnotím, samozrejme, negatívne a neteší ma, že jedna z viacerých spoločností, do ktorých som investoval takzvaný rizikový kapitál, takto dopadla. Pritom to bola IT firma roka 2013,“ reagoval Štefunko.
Dodal tiež, že ako minoritný akcionár nemal priamy ani nepriamy vplyv na jej riadenie: „Nepôsobil som v orgánoch tejto spoločnosti, ale ani jej materskej firmy, takže jej úpadok som vnímal len z pozície minoritného akcionára bez možnosti vplyvu na chod riadiacich orgánov.“
Štefunko zdôrazňuje, že svoje daňové a poistné povinnosti platí vždy načas: „Za ostatné štyri roky som z dôvodu predaja mojich účastí vo viacerých spoločnostiach zaplatil na daniach na Slovensku vyše 650-tisíc eur a na zdravotných odvodoch takmer 370-tisíc eur, teda spolu viac ako milión.“
Štefunko je stále štvrtinovým akcionárom Monogram Ventures, ktorá priamo nevyvíja podnikateľské aktivity, jej podstatou je držba podielov v iných technologických firmách.
„Na riadení spoločnosti sa žiadnym spôsobom, priamo ani nepriamo, nepodieľam. Preferoval by som ukončenie mojej účasti a predaj mojich akcií, ale v súčasnosti je spoločnosť v patovej situácii, keď sa s podielmi nedá nakladať bez dohody akcionárov,“ dodal.
Štefunko je tiež spojený s luxemburskou spoločnosťou Slovak Venture Fund S.C.A., SICAR. Jej väčšinovým investorom je Európsky investičný fond. Slovak Venture Fund finančne vstupuje do potenciálne atraktívnych začínajúcich alebo rastúcich firiem.
Štefunko stál pri formovaní tohto fondu, v súčasnosti sa ako pasívny investor, teda bez možnosti rozhodovať o smerovaní investícií, podieľa niekoľkými percentami na jeho celkových prostriedkoch, teda aj prípadných výnosoch. Fond viackrát podporil aj firmy, v ktorých figurovali Truban so Štefunkom.
Na otázku, ako sídlo fondu v Luxembursku ovplyvňuje jeho investície, Štefunko uviedol, že slovenské entity, ktoré investovali do SICAR-u, zdaňujú podľa slovenského práva. „Vrátane mňa, keďže som slovenský daňový rezident. Teda v prípade rozdielu medzi nákupnou a predajnou hodnotou zaplatím príslušnú daň slovenskej finančnej správe, ako aj zdravotné odvody,“ dodal.
Truban tvrdí, že pre politiku tlmí podnikanie
Aktívny v desiatkach firiem, v niektorých aj so Štefunkom, bol bývalý predseda PS Michal Truban. Išlo o firmy sídliace od Giraltoviec cez Nitru až po Bratislavu a odlišovali sa aj predmetom pôsobenia.
Truban to pre nadáciu vysvetlil tak, že firmy, do ktorých investuje, si vyberá podľa toho, ako vyhodnotí rastový potenciál konkrétneho projektu alebo produktu.
Doteraz bola jeho najväčším biznis úspechom firma WebSupport, v ktorej pôsobil aj so Štefunkom. V roku 2019 firmu odkúpila nadnárodná skupina.
Podiel vo WebSupporte Truban pred predajom vlastnil cez rakúsku eseročku Trantor Ventures. Daňové motívy za tým nevidí: „Neskrýval som sa v žiadnych daňových rajoch, firmu som založil v susednej krajine v Európskej únii, kde som reálne pôsobil a zdržiaval sa. Zároveň akýkoľvek zisk vyplatený z tohto holdingu bol a bude stále riadne zdanený na Slovensku, kde mám daňovú rezidenciu.“
Dôvody presunu podnikateľských aktivít do rakúskeho holdingu vysvetlil tak, že keď skončil vo WebSupporte, svoju ďalšiu podnikateľskú kariéru videl ako investor do inovácií, pričom chcel expandovať do zahraničia a pustiť sa najmä do nadnárodných IT projektov a startupov.
Vzhľadom na politickú angažovanosť Truban tvrdí, že utlmuje aktivity konateľa v rakúskom holdingu: „Mám však ďalších kolegov, ktorí postupne prebrali moje úlohy, aby holding mohol dlhodobo fungovať.“
Ak by sa Truban stal poslancom alebo ministrom, zákon by mu priamo zakazoval byť konateľom akejkoľvek firmy.
Neúspešná investícia oboch podnikateľov z PS
Okrem Websupportu sa biznisové záujmy Trubana a Štefunka stretli aj vo firme CropTech, kde obaja buď manažérsky, alebo vlastnícky figurujú už niekoľko rokov. Croptech posledné roky hospodári len s veľmi symbolickými číslami, jeho tržby nepresiahli 3500 eur.
Obaja zástupcovia progresívcov priznávajú, že ide o neúspešnú investíciu, v ktorej zlyhala výskumná a vývojová fáza.
„Momentálne v tomto projekte prebiehajú len výrazne utlmené aktivity. Patrí k rizikám investovania do inovácií, že niekedy to nevyjde,“ reagovali cez stanovisko strany.
Strane požičal státisíce
Truban požičal Progresívnemu Slovensku na kampaň vyše 300-tisíc eur. Ide o krátkodobú pôžičku s päťpercentným úrokom, splatnú do konca mája budúceho roka. Z pohľadu rizikovosti, aktuálnych úrokov na trhu aj v porovnaní s inými pôžičkami zakladateľov vlastným stranám ide o štandard.
Truban je trojkou na kandidátke PS, ktoré tvrdí, že tento záväzok nijako neovplyvnil poradie miest na kandidátnej listine.
„Kandidátku zostavujeme výhradne podľa odborných kvalít, programových priorít, hodnôt strany a doterajšieho pôsobenia jednotlivých kandidátov a kandidátok v hnutí. Michal Truban aj Ivan Štefunko sú bývalí predsedovia hnutia, zakladajúci členovia, a preto nepochybne patria do prvej desiatky,“ konštatovalo PS.
Čo kritizoval audítor
K účtovnej závierke Progresívneho Slovenska za rok 2021 vydal audítor podmienený názor. Ide o celkom vážne upozornenie, že niektoré položky v účtovníctve nie sú v poriadku.
Strana po otázke nadácii spresnila, že „v ojedinelých prípadoch“ sa výhrady týkali toho, v akej sume vyčíslila položky zhrnuté ako „iné bezodplatné plnenia“.
Politická strana musí popri bežných daroch aj tieto bezodplatné položky, napríklad bezplatné poskytnutie priestoru na kampaň, vyčísliť a zahrnúť do celkových výdavkov.
Progresívci doplnili, že audítora vyzvali, aby spresnil položky, ktoré mu prekážali. Keďže neodpovedal, hnutie upravilo celý postup evidencie bezodplatných plnení.
V každom prípade, kritizované operácie nemali súvisieť s biznismi Trubana či Štefunka. Strana vysvetlila, že v „audítorom posudzovanom období neexistovali medzi hnutím a týmito osobami žiadne právne vzťahy“. Za minulý rok už audítor nemal k účtovníctvu strany žiadne výhrady.
Jasnejší zákon treba nielen pre majetky, ale aj pre strany
Líder Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Milan Majerský je aktuálne prešovským županom. Preto aj keď nepôsobí zatiaľ v najvyššej politike, jeho majetok je zverejnený ako napríklad pri poslancoch Národnej rady.
Portál Transparex.sk, cez ktorý možno zmapovať nehnuteľný majetok na Slovensku, ukazuje, že Majerský už roky vlastní byt v Levoči, ktorý spláca cez hypotéku. Okrem toho, v roku 2019 nadobudol pozemok v obci Mlynica pri Poprade, na ktorom má rozostavaný dom.
Hovorkyňa KDH Lenka Halamová spresnila, že nehnuteľnosť stavia Milan Majerský spolu s manželkou Miriam Lexmann, s ktorou si na tento účel zobral hypotekárny úver v Slovenskej sporiteľni: „Stavbu dokončujú z predmetného úveru a z ich osobných úspor.“
Čo sa týka čerstvejších informácií o financiách okolo KDH, za zmienku stojí vlaňajšie upozornenie audítora. Išlo o uhradené záväzky voči dcérskej spoločnosti KDH servis.
Ide o eseročku, ktorej hlavná činnosť spočíva v reklamných službách. KDH splatilo dlhy voči nej aj z peňazí zo štátneho rozpočtu.
Ako upozornil audítor, zákon o politických stranách zakazuje použitie štátnych príspevkov na podnikanie firmy, ktorú politická strana založila alebo je jej jediným vlastníkom. Zároveň však dodal, že zákon je v tejto oblasti „vágny“ a právne nejasný. Preto je aj postup politickej strany otázny a rovnako tak aj prípadná sankcia.
Porušenie zákona KDH odmieta. Jeho hovorkyňa argumentuje, že audítor v závere svojej správy konštatoval, že nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by sa domnieval, že hospodárenie KDH nie je v súlade so zákonom.
Výročnú správu hnutia vzala na vedomie bez nedostatkov aj Štátna komisia pre voľby a referendum.
Kresťanskodemokratické hnutie ku koncu minulého roka disponovalo majetkom v hodnote 350-tisíc eur. Cez príspevok zo štátneho rozpočtu získalo 366-tisíc eur, dary od občanov dosiahli takmer 200-tisíc eur.
Medializovaný dar od spoluzakladateľa firmy Eset Rudolfa Hrubého je priznaný vo výške 25-tisíc eur. KDH ho malo posunúť kandidátovi na bratislavského župana Rudolfovi Kusému.
Dar vzbudil mediálnu pozornosť preto, že jeho darca najskôr vo volebnej kampani neúspešného kandidáta na župana nefiguroval. Na transparentnom účte spomínal Kusý len dar od KDH v celkovej sume 105-tisíc eur.
Kusého neskôr obvinili v súvislosti s korupciou. Obvinenie mu cez sporný paragraf 363 generálny prokurátor nezrušil a čaká ho súd.
Prečo sú majetkové priznania zlé a čo navrhujeme
Majetkové priznania politikov sú v súčasnosti málo konkrétne a neumožňujú verejnosti kontrolu, či politik vo verejnej funkcii neprimerane zbohatol alebo či jeho majetok zodpovedá oficiálnym príjmom. Navyše, kontrola majetkov je v rukách samotných politikov, takže kontrolujú sami seba. Priznania preveruje parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, kde sedia poslanci za jednotlivé strany zvolené do Národnej rady.
Nadácia Zastavme korupciu spolu s Via Iuris navrhuje v rámci posilnenia právneho štátu aj reformu majetkových priznaní. Kontrolovať by ich mal nezávislý organ. Napríklad by sa mohli rozšíriť kompetencie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten by mal mať prístup aj do databáz štátu (napríklad katastra) tak, aby bola kontrola efektívna.
