Z majetkových priznaní politikov sa verejnosť nedozvie takmer nič. Nadácia Zastavme korupciu preto v spolupráci s portálmi FinStat.sk a Transparex.sk pripravila analýzy majetkov lídrov strán, ktoré kandidujú vo voľbách a majú podľa prieskumov šancu dostať sa do parlamentu.
Ako štvrtú zverejňuje analýzu lídra strany Sloboda a solidarita.
V analýze majetkových pomerov Richarda Sulíka sa dozviete
- Za čo Sulík vlani kúpil byt v bratislavskom Ružinove,
- z akých príjmov žije a prečo ich nevidieť v majetkovom priznaní,
- že austrálsky ranč spoluvlastní už cez dve firmy,
- prečo používal cudzí mercedes, ktorý tento rok odkúpil.
Majetkové priznanie predsedu strany Sloboda a solidarita (SaS) Richarda Sulíka ponúka dva obrazy. Podľa prvého zodpovedne opisuje svoje majetky, dokonca nad rámec zákonných obrysov.
Ten druhý však potvrdzuje dlhodobú kritiku Nadácie Zastavme korupciu, že majetkové priznania majú priveľa medzier a nedostatkov, aby sa dali plnohodnotne využiť na verejnú kontrolu.
Fico žije v luxuse, ktorý nevlastní. Desaťtisíce vraj zarába ako advokát Čítajte O významných príjmoch šéfa SaS sa totiž verejnosť nedozvie, hoci priznanie vypĺňa podľa pravidiel.
Večný problém s „inými“ príjmami
Sulík v príjmoch posledné roky spomína len plat z verejnej funkcie. Za posledný zverejnený rok 2021 išlo o sumu takmer 61-tisíc eur. V kolónke „iné príjmy“ uvádza nulu.
Keď sa ho Nadácia pýtala, či nemá aj iné príjmy, napríklad z podnikania, pohotovo do hodiny a pol na otázku odpovedal. Uviedol, že iné príjmy nemá, hoci do roku 2027 dostáva splátky za predaj firmy Faxcopy: „Tieto sa však nedeklarujú ako iný príjem.“
Definovanie položiek v majetkových priznaniach ako aj výklad k ich vypĺňaniu by si skutočne zaslúžili sprísniť a spresniť.
Príkladom je aj situácia spred dvoch rokov, keď médiá i politici intenzívne riešili, že tretinové vlastníctvo státisícového ranča v Austrálii „zabalil“ Sulík do podielu vo firme.
Kollárova firma vyrástla aj vďaka štátu, len na alimentoch platí 20-tisíc mesačne Čítajte V jeho majetkovom priznaní bol viditeľný len podiel vo firme, pričom všeobecne sa neuvádza, či ide o slovenskú alebo zahraničnú firmu a či sa k danému podielu viaže aj nehnuteľnosť.
O rok neskôr už Sulík spomína rovno dva podiely v spoločnostiach. Pre Nadáciu spresnil, že aj druhý, 50-percentný podiel, sa týka ranča: „Je to podiel v spoločnosti, ktorá vlastní ranč v Perthe. Spoločnosť sa volá Indigo Trails Ltd.“
Užívanie cudzej veci
Čo Sulík v priznaní (za rok 2019) na rozdiel od niektorých svojich parlamentných kolegov férovo spomenul, bolo užívanie vozidla, ktoré nevlastnil. Ide o staršie auto značky Mercedes. Zaujímavé je, že v rovnakom čase sám vlastnil auto inej luxusnej značky.
Sulík vysvetlil, že mercedes používal veľmi zriedkavo, a to bezplatne, pričom tento rok ho odkúpil za 17-tisíc eur: „Mercedes je veľké rodinné auto, ktoré používam na občasné výlety.“ Od koho si auto bezplatne požičiaval, neuviedol.
Firma, do ktorej investoval zakladateľ PS, skončila s dlhmi voči štátu Čítajte Vlastníctvo auta bude viditeľné v Sulíkovom majetkovom priznaní až budúci rok, keď sa zverejnia ich tohtoročné majetkové pomery.
Ale už tento rok bude viditeľná iná novinka. Vlani Sulík kúpil byt v bratislavskom Ružinove. Kataster pri ňom hypotéku neeviduje.
Podľa slov exministra hospodárstva na to použil peniaze z dávnejšieho predaja iného svojho bytu na Štetinovej ulici. Zároveň časť z predaja uložil v banke, čo spomenul ako „peňažné úspory v bankách“ v priznaní za rok 2020.
Prečo sú majetkové priznania zlé a čo navrhujeme
Majetkové priznania politikov sú v súčasnosti málo konkrétne a neumožňujú verejnosti kontrolu, či politik vo verejnej funkcii neprimerane zbohatol alebo či jeho majetok zodpovedá oficiálnym príjmom. Navyše, kontrola majetkov je v rukách samotných politikov, takže kontrolujú sami seba. Priznania preveruje parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, kde sedia poslanci za jednotlivé strany zvolené do Národnej rady.
Nadácia Zastavme korupciu spolu s Via Iuris navrhuje v rámci posilnenia právneho štátu aj reformu majetkových priznaní. Kontrolovať by ich mal nezávislý organ. Napríklad by sa mohli rozšíriť kompetencie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten by mal mať prístup aj do databáz štátu (napríklad katastra) tak, aby bola kontrola efektívna.
