Pre Slováka je Plzeň československé pivo, nie zahraničné

Slováci sa radi označujú za pivný národ, no podľa dát za pivnými veľmocami z roka na rok viac zaostávame. Spotreba piva vlani klesla na najnižšiu hodnotu v modernej histórii Slovenska. Priemerne sme vypili 118 krígľov, čo je o tretinu menej než v rekordnom roku 1994. Čoraz viac ľudí si obľúbilo aj nealkoholické pivo v neochutenej i ochutenej verzii.

Je možné, že sa v budúcnosti spotreba nealkoholického piva dotiahne na alkoholické? Odpovedá MARTIN GRYGAŘÍK, obchodný riaditeľ spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Máte za sebou úspešný rok. Z pohľadu tržieb ste sa stali jednotkou na slovenskom trhu. Koľko hektolitrov piva ste predali?

V ostatnom roku sme predali takmer 1,7 milióna hektolitrov piva. Medziročne rastie alko i nealko pivo a po dvoch rokoch poklesu je na vzostupe aj kategória čapovaných pív.

Čo je najväčším ťahúňom tržieb?

Bez pochýb naša vlajková loď Pilsner Urquell, dobre sa darí Šarišu i Birellu, čiernym koňom slovenského trhu je Radegast. Poskočil aj predaj Smädného Mnícha, ktorý reprezentuje ekonomickú voľbu, ale darilo sa napríklad aj novému nápoju Captain Jack na báze piva.

Čo všetko sa muselo vo firme udiať mimo zrak zákazníkov, aby ste sa stali jednotkou?

Nie je to niečo, čo sme zaviedli nedávno, ale výsledok dlhodobých rozhodnutí. Investovali sme do technológií vo výrobe a zefektívňovali procesy. Nastavovali sme plánovanie, od ktorého závisí výroba, aby sme aj hlavnú sezónu zvládli bez výpadkov. Vidíme výsledky ďalších investícií do prevádzok, retailu, noviniek, ale aj do zamestnancov. V čase neistoty sme neprepúšťali a postarali sa, aby boli spokojní.

Modernizáciou prešiel Pivovar Šariš. Vlani sa v ňom stočilo najviac hektolitrov v histórii. Naplnili sa vaše očakávania?

Je to pekný výsledok, ale objem nie je jediné kritérium úspechu. V pivovare pravidelne prebiehajú inovácie a technologické úpravy, aby sme znížili jeho dopady na okolité prostredie. Napríklad za posledných desať rokov sme takmer o polovicu znížili spotrebu vody na hektoliter piva, tento rok sme dosiahli nulové skládkovanie, nedávno prebehla modernizácia kotolne, v hre je aj rozšírenie varne.

Martin Grygařík, obchodný riaditeľ Plzeňský Prazdroj Slovensko (zdroj: Plzeňský Prazdroj Slovensko)

Niekedy sme nosili domov fľaše piva, dnes to vyzerá na prevahu plechoviek. Je to tak?

Slováci preferujú plechovky a po nich nasledujú vratné sklenené fľaše. Zrejme aj z nostalgie ich obľubuje najmä veková kategória 50 a viac rokov. Kedysi boli populárne aj pivné plastové fľaše, ale tie sme sa rozhodli pred viac ako dvoma rokmi definitívne zrušiť. Jednak nie sú v súlade s cieľom dosiahnuť plnú cirkularitu obalov a spotrebitelia tento obal hodnotili ako najhorší z pohľadu kvality.

Čo vás k tomu viedlo? Pri pohľade do regálov obchodov sú tieto fľaše stále pomerne populárne.

Zrejme je to len zdanie, trh s pivnými PET fľašami každým rokom klesá. Pivná plastová fľaša je špecifická. Obsahuje špeciálne membrány, aby v nej pivo mohlo dýchať. Dá sa síce zrecyklovať, ale nedá sa použiť na výrobu novej fľaše na pivo. Postupne smerujeme k tomu, že všetky obaly chceme mať znovu použiteľné alebo recyklovateľné, preto nemá význam pokračovať v produkcii nového plastu.

Súvisí to nejak aj s príchodom zálohovacieho systému? Ako ste sa naň pripravovali?

Zrušenie pivného PETu sme plánovali dlhšie a zrealizovali sme ho ešte pred príchodom zálohového systému. Do budovania a nastavovania zálohovania sme boli od začiatku zapojení. V Čechách ešte takýto systém nie je a Slovensku môže závidieť, aké je čisté. Iba naša spoločnosť v ostatnom roku vyzbierala sto miliónov plechoviek. Predstavte si, že by skončili niekde na skládke, v horšom prípade pohodené v prírode. Namiesto toho máme z vyzbieraných plechoviek surovinu, ktorú po zrecyklovaní opätovne používame na výrobu plechoviek.

Sto miliónov plechoviek je dobrý výsledok?

Za rok a pol zálohovania je to skvelý výsledok. Vrátilo sa nám 90 percent našich obalov. Pri sklenených fľašiach máme návratnosť 98 percent, plechoviek momentálne asi 85 percent.

(zdroj: Plzeňský Prazdroj Slovensko)

Pijeme viac piva v reštauráciách a krčmách, alebo si ho kupujeme domov?

Na Slovensku vyhráva nákup v maloobchode v pomere 80:20 percent, v rámci Prazdroja máme pomer 70:30. Lepšia je situácia na trhu v Čechách, kde máme pomer 65:35. Segment čapovaného piva je sezónny a počas leta sa predaje v gastre doťahujú. Chceme, aby si Slováci vychutnávali kvalitne načapované pivo, a preto sa snažíme podiel v gastre zvyšovať, najmä investíciami do kvality a rozvoja prevádzok.

Česi a Slováci sú pivné národy a dlho boli aj jeden národ. Aké majú očakávania od piva?

Súčasní spotrebitelia už chcú niečo iné než kedysi. Keď sa vyberú niekam na pivo, hľadajú zážitok a uprednostňujú kvalitu. Môžeme to nazvať rituál. Chcú si ho vychutnať z pekného a čistého pohára, kvalitne načapované a v príjemnom prostredí. Znižuje sa koncentrácia zanedbaných podnikov plných dymu, pretože čoraz viac majiteľov chápe, že keď to budú robiť inak, bude sa im dariť lepšie.

Chutia Čechom a Slovákom rovnaké pivá?

Jedna zo spoločných čŕt je, že nám chutí horké pivo. Veľa Čechov alebo Slovákov ho preferuje pred sladšími zahraničnými pivami. Vidíme to aj na exporte. Horké pivá zasa nechutia toľko v krajinách západnej Európy.

(zdroj: Plzeňský Prazdroj Slovensko)

Z dostupných dát vyplýva, že Slováci pijú z roka na rok menej. Čím to je?

Možno to vyznie paradoxne, ale nie je to až taká zlá správa. Spotreba síce klesá, ale zákazníci sú čoraz náročnejší na kvalitu. Ich prístup sa mení. Namiesto návštevy krčmy a rýchleho hodenia niekoľkých pív do seba si ľudia dajú jedno-dve kvalitnejšie a viac si ich vychutnávajú.

V jednom rozhovore hovoríte, že každé siedme pivo z Prazdroja je nealkoholické. Pivo bez alkoholu sa objavilo už v Československu, hoci viac ako “nutné zlo” než výkladná skriňa pivovarníkov. Čo sa zmenilo?

Generácia mojich rodičov by nealkoholické pivo ochutnala a spýtala sa, čo to je. Birell sa však chuťou i farbou podobá alkoholickým pivám. Je to vďaka spôsobu výroby, ktorý je takmer rovnaký ako pri alkoholickom pive. Ako jediný prechádza neprerušeným procesom kvasenia vďaka špeciálnym kvasinkám s názvom Birell. Dobre načapovaný dokáže niektorých mnohých zmiasť, či je naozaj nealkoholický. Keď sme ho v roku 1992 uviedli na trh, mnohým výrobcom nedávalo zmysel mať takýto produkt v portfóliu. Dnes je v tomto segmente množstvo príležitostí. Do roku 2030 by sme chceli mať štvrtinu portfólia tvorenú nealkom.

V rámci EÚ patríme k lídrom v spotrebe piva bez alkoholu. Prečo sa tento produkt uchytil práve medzi Slovákmi?

Slováci sú oveľa otvorenejší novým trendom a chutiam. To je napríklad dôvod, prečo niektoré novinky uvádzame najprv na Slovensku a až potom v Česku. Česi sú pri pive oveľa konzervatívnejší, hrdí a spoliehajú na tradície. Slováci sa navyše na české pivo nepozerajú ako na zahraničné, pivnú kultúru vnímajú ako československú.

Mladí Nemci (18-24) podľa prieskumu Mintel už neberú nealko pivo len ako náhradu klasického alkoholického, ale objednávajú si ho namiesto presladených nealkoholických nápojov. Pozorujeme niečo podobné aj u nás?

Aj na Slovensku sa čoraz viac ľudí zaujíma o životosprávu a aktívny životný štýl. Nealkoholické pivo ich osvieži a má polovičný obsah cukru než niektoré iné sladené nealkoholické nápoje. Aj pri ochutenom pive sme sa s niektorými príchuťami dostali pod hranicu 3,5 gramov cukru na 100 mililitrov.

(zdroj: Plzeňský Prazdroj Slovensko)

Ktoré nám najviac chutí?

Jednoznačne u nás víťazia citrusové príchute. Najviac sme sa ľuďom trafili do chuti kombináciou pomelo-grep. Tento rok prvýkrát uvedieme aj nové jesenné príchute.

Vyberajú si nealkoholické pivo viac ženy?

Na Slovensku si nealko pivo dávajú častejšie muži. Platí to pre neochutené i ochutené, ktoré preferujú o niečo viac. Keď však hovoríme iba o pive Birell, rozdiely sa stierajú a pomer je takmer vyrovnaný. Ženy však majú radšej menšie balenia, napríklad tretinkové. Všímame si to aj v reštauráciách, kde si častejšie objednajú malé čapované pivo.

Tento článok vám prináša Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.