BRATISLAVA. Slovenské verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika. Vo svojej správe na to upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa podľa rozpočtovej rady výraznejšie zhoršuje od prepuknutia vojnového konfliktu. Na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti by bolo potrebné trvale zvýšiť príjmy alebo znížiť výdavky v objeme 7,6 miliardy eur.
Podiel dlhu na hrubom domácom produkte bol v rokoch 2021 a 2022 nad najvyšším, piatym sankčným pásmom dlhovej brzdy. Dlh na konci roku 2021 dosiahol na základe údajov, ktoré zverejnil Eurostat v októbri 2022, úroveň 61 % HDP a na konci roku 2022 bol na základe predbežných údajov z apríla 2023 na úrovni 57,8 % HDP.
„Keďže 24-mesačná výnimka z uplatňovania prísnejších sankcií ústavného zákona sa skončila 5. mája 2023, dosiahnutá výška dlhu za rok 2022 je v súčasnosti spojená so sankciami vyplývajúcimi z prekročenia všetkých piatich sankčných pásiem dlhovej brzdy," uviedla rozpočtová rada.
Napriek vysokým úrovniam dlhu verejnej správy, ktoré sa od roku 2020 kontinuálne nachádzajú nad najvyšším sankčným pásom dlhovej brzdy, sa len formálne plnia sankcie, čo má minimálne vplyvy na zníženie dlhu verejnej správy.
„Samotná dlhová brzda bez výdavkových limitov nezabezpečovala dostatočnú ochranu dlhodobého zdravia verejných financií. Preto je modernizácia ústavného zákona vrátane zosúladenia sankcií dlhovej brzdy s nedávno prijatými výdavkovými limitmi kľúčová a nemala by sa odkladať”, hovorí predseda rady Ján Tóth.
K zlepšovaniu dlhodobej udržateľnosti by mala prispieť aj efektívna implementácia výdavkových limitov. „Je však potrebné dodať, že v najbližších rokoch samotné plnenie výdavkových limitov pri zákonom požadovanej úrovni zlepšovania deficitu nepostačí na stabilizáciu dlhu v strednodobom horizonte, preto by mala byť konsolidácia verejných financií v najbližších rokoch ambicióznejšia než minimum, ktoré požaduje zákon," dodala rozpočtová rada.
