Štát v posledných rokoch nehospodári úsporne. Po rozpade vlády Eduarda Hegera(OĽaNO, dnes Demokrati) sa rozbehlo populistické míňanie verejných financií v parlamente.
Poslanci na jar schválili viaceré zákony, ktoré mali priamy negatívny vplyv na štátny rozpočet. Ich dôsledkom je, deficit štátneho rozpočtu sa ďalej prehlbuje. Na konci augusta sa medziročne zhoršil o 145 percent.
Výhľady na zlepšenie sú pochmúrne. „Trajektória dlhu je neudržateľná. V nejakom bode by sme hranicu, ktorú sú investori ochotní financovať, prekročili. Čo sa stane potom, sme videli v Grécku,“ upozorňuje v rozhovore pre INDEX predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo máme veľkú dieru v štátnom rozpočte a kto za to môže,
- prečo politici sľubujú nereálne veci a kto na to doplatí,
- prečo dôchodky rastú rýchlejšie ako inflácia
- kedy nám už trhy prestanú požičiavať,
- koľko máme času, aby sme neskončili ako Gréci.
Rozpočtový schodok sa ku koncu augusta oproti vlaňajšku viac než zdvojnásobil. Dosiahol takmer 3,73 miliardy eur. Je to dôvod na poplach?
Číslo je výrazne vyššie, pretože takmer polovicu tvorí nahromadená energetická pomoc domácnostiam vo výške 1,7 miliardy eur. Tá vlani nebola. Navyše, pre dočerpávanie eurofondov, keďže sa končí programové obdobie, máme dočasný hotovostný nápor na deficit v objeme 0,7 miliardy eur.
Bolo tiež treba dotovať Sociálnu poisťovňu pre mimoriadnu valorizáciu dôchodkov, čo stálo 700 miliónov eur, ako aj zdravotné odvody pre zvýšenie platov zdravotníkov, čo bolo navyše 300 miliónov eur.
Hranice schváleného rozpočtu síce nebudú prekročené, ale rozpočet je príliš expanzívny, čo sme konštatovali už pri jeho prijatí.

Ministerstvo financií odhadlo, že schodok verejných financií dosiahne tento rok 6,85 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) namiesto plánovaných 6,44 percenta. Je to problém?
Sme opakovane prekvapení vysokými odhadmi deficitov, ktoré rezort financií zverejňuje, a opakovane bola realita na konci roka výrazne lepšia. Domnievame sa, že v odhade sú chyby, napríklad pri vplyve úrokov. My sa snažíme reálnejšie odhadnúť vývoj investícií a čerpania eurofondov, zohľadňujeme však aj riziká v zdravotníctve.
Aký je teda váš odhad?
Výrazne nižší. Schodok bude na úrovni 5,5 percenta HDP, teda 6,8 miliardy eur, čo je o viac ako miliardu menej ako cieľ rozpočtu pre tento rok a o 1,4 miliardy eur menej ako odhad rezortu financií.
Dôležitejšie je však sledovať veľkosť trvalého deficitu, ktorý bez prijatia opatrení bude zaťažovať verejne financie v budúcnosti. Odhadujeme ho na 4,2 percenta HDP, čo je viac ako maastrichtské kritérium na úrovni troch percent. To je veľmi vysoké číslo a je to problém do budúcnosti.
Politické sľuby nie sú kryté peniazmi
Politici sa pred voľbami predháňajú v tom, kto rozdá viac peňazí a komu dá niečo zadarmo. Ktorý nápad vám v poslednom čase najviac zaujal?
Napríklad plány na plošné zmrazenie cien energií pre domácnosti aj v budúcom roku. Už tento rok bola táto pomoc veľmi drahá. Máme šťastie, že EÚ z nej preplatila viac ako miliardu eur. Opakovať ju by bolo príliš nákladné.
Očakávam, že pomoc bude v budúcom roku zameraná iba na cenu plynu, ktorá by mohla vzrásť napríklad o 25 percent. To by malo stáť okolo 700 miliónov. Dlhodobo dotovať ceny energií na úkor zdravotníctva alebo školstva by však štát nemal.
Ako by ste vysvetlili dôchodcom, že štát musí šetriť a nemôžu mať každý rok vyššie penzie?