V polovici septembra sa výnos na 10-ročných dlhopisoch Slovenska vyšplhal na 3,9 percenta, čo je porovnateľné s Gréckom. Znamená to, že si požičiavame na chod štátu už tak draho ako balkánska krajina, ktorá pred viac ako dekádou takmer skrachovala, ak by ju nezachránila Európska únia eurovalom.
Je to len jeden z mnohých indikátorov, že Slovensko hospodári zle a nebezpečne sa zadlžuje. Vláde rastú rozpočtové schodky a aj verejný dlh v pomere voči HDP, teda výkonu ekonomiky, sa zvyšuje na rizikové úrovne, upozorňuje už dlhšie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
V článku sa dozviete:
- Ako hospodári vláda pred voľbami,
- aké riziká predstavujú sľuby politikov pre štátny rozpočet,
- ako súvisí zlé hospodárenie štátu s hypotékami,
- prečo môžeme skrachovať ako Grécko,
- koľko času máme na ozdravenie verejných financií?
Len na ilustráciu niekoľko čerstvých čísel. Rozpočtový schodok štátu sa ku koncu augusta oproti vlaňajšku viac než zdvojnásobil. Dosiahol takmer 3,7 miliardy eur. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 5,9 percenta HDP, čo znamená, že verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika. Dlh verejnej správy ku koncu vlaňajška stúpol na 57,8 percenta HDP.
Z eurofondov vybudovali regióny aj Varšavu. Poliaci nás môžu učiť, ako stavať krajinu na nohy Čítajte Všetko sú to ukazovatele, ktoré naznačujú, že Slovensko musí začať urýchlene radikálne šetriť. Programy väčšiny politických strán však pred voľbami hovoria skôr o rozdávaní ďalších peňazí. A to bez vysvetlenia kde na to štát vezme peniaze. To, že si na sociálne balíčky požičia, vôbec nie je isté. Ak áno, tak veľmi draho.
„Stačí sa pozrieť na bilbordy relevantných politických strán a vidíte, že všetci chcú len troviť a takmer nikto nechce tvoriť. To je najviac alarmujúce,“ upozorňuje Ivan Mikloš, bývalý minister financií a dnes prezident Mesa 10.
