Politici pred voľbami nasľubujú všeličo, ale téme ozdravenia verejných financií sa cielene vyhýbajú. Ak Slovensko nechce skončiť ako pred desaťročím Grécko, potrebuje v najbližšom volebnom období upratať verejné financie, aby sa verejný dlh a deficit nevymkol spod kontroly, upozorňuje premiér Ľudovít Ódor.
Kým Európska komisia prognózuje tento rok európskym krajinám priemerný deficit okolo troch percent HDP, Slovensku až dvojnásobok - od 6 do 6,5 percenta HDP.
Riziko nezdravých verejných financií už začali finančné trhy premietať do výrazne horších podmienok pri úverovaní. To znamená, že ak chce Slovensko predať dlhopisy, ktorými financuje svoj chod, musí platiť investorom vyšší úrok ako rozpočtovo zodpovednejšie krajiny.
„Ešte pred rokom sme boli v úrokoch medzi krajinami ako Írsko, Fínsko a Belgicko, teraz sme medzi krajinami ako Grécko a Taliansko,“ upozorňuje premiér.
Zmraziť ľuďom platy? Zvýšiť dane? Ak nepríde radikálne šetrenie, hrozí Slovensku krach Čítajte Minister financií Michal Horváth tvrdí, že dôvera investorov i ratingových agentúr v Slovensko je podmienená dôverou, že nielen formálne máme plniť, ale aj plníme konsolidačný plán. Ten má zabezpečiť zdravé verejné financie a minimalizovať riziko pre investora, že nám dlh prerastie cez hlavu a peniaze mu nevrátime.
Podľa Ódora Slovensko stojí na križovatke, kde sa musí rozhodnúť ako rýchlo a ako bolestivo ušetrí osem až desať miliárd eur v priebehu najbližších štyroch rokov. Ľudovít Ódor neodporúča živelnú konsolidáciu, ktorá by zahubila ekonomiku, ale preferuje inteligentný postup. To znamená, že konsolidácia by sa rozložila v čase a poskladala z viacerých zdrojov ako kocky lega.
Lego kocky by tvorili tri písmená „R“: rýchlejší ekonomický rast, potrebné reformy a úspory na strane štátneho rozpočtu.
Rast a reformy nepomôžu
Dlh verejnej správy ku koncu vlaňajška stúpol na 57,8 percenta HDP. Ak by nová vláda pokračovala naďalej v rozšafnosti, do konca volebného obdobia by verejný dlh prekročil 70 percent HDP.
