BRATISLAVA. Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami plne nevyužilo potenciál prostriedkov Európskej únie.
Poverená podpredsedníčka vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Lívia Vašáková o tom informovala v utorok na konferencii s názvom 15 rokov (ne)využitých eurofondov.
Slovensko stagnuje
Ako príklad uviedla presun peňazí na samosprávy, priamo do regiónov.
„Poľsko, Česká republika už v období 2014 - 2020 tieto prostriedky presunuli s veľkým úspechom. Slovensko s tým začína teraz,“ povedala vicepremiérka.
Ministerstvo investícií podľa nej tlačí na to, aby do regiónov nešlo len pôvodných 17 percent, ale aj zdroje z jednotlivých kapitol.
Ide o druhú zo série konferencií Návod pre úspešné Slovensko so zámerom predstaviť návrhy a riešenia na skvalitnenie fungovania spoločnosti a ekonomiky.
Firma zobrala eurofondy a skrachovala. V jej biznise pokračuje ďalšia s podobným menom Čítajte Poverený premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor tvrdí, že v eurofondoch to takto nemôže ísť ďalej. „Musíme urobiť pomerne veľa vecí aj viac národných zdrojov zapájať do investovania na Slovensku a oveľa efektívnejšie využívať aj to, čo dostávame z Európskej únie,“ upozornil.
Vašáková informovala, že Slovensko prestalo dobiehať bohatšie štáty, v lepšom prípade stagnuje, alebo je na tom horšie ako vlani. „Jeden z dôvodov je, že dlhodobo málo investujeme, menej ako krajiny V4. Rozdiel je minimálne 1 percentuálny bod HDP, čo v prípade Slovenska predstavuje viac ako 1 miliardu eur ročne,“ priblížila vicepremiérka.
Vznikol tak podľa nej veľký investičný dlh v objeme minimálne 40 miliárd eur, čo sa prejavuje napríklad na stave železníc, ciest, nedobudovaných kanalizáciách, vodovodoch, nezrekonštruovaných budovách a verejných priestranstvách.
Národné priority
Slovensko využíva na investície veľkú časť peňazí práve z európskych zdrojov, a to takmer polovicu objemu. Na spolufinancovanie európskych projektov ide zhruba 15 percent. „Na európske investície je naviazaná ďalšia suma peňazí z národného rozpočtu, takže Slovensko veľmi málo investuje z národných zdrojov na základe zvolených priorít,“ poznamenala Vašáková.
Podľa nej tak krajina nemá ďalšie zdroje na investovanie do národných priorít. Slovensko navyše začína čerpať eurofondy neskoro, má menej času na dokončenie projektov v dobrej kvalite a potom hľadá možnosti ako využiť peniaze inde, aby neprepadli.
Navyše, ich časť, ktorú nestíha využiť, presúva na spotrebu. Problémom sú aj nezrovnalosti, hoci nie všetky sú podvody, ako aj vysoká administratívna záťaž.
„Nie všetko v eurofondoch je zlé. Prebehli už niektoré opravné procesy, nastavili sa niektoré veci, aby eurofondy fungovali lepšie,“ povedala vicepremiérka. Podľa nej navrhli 36 odporúčaní na zlepšenie využívania eurozdrojov.
„Sú to kroky, ktoré sa dajú jednoducho zaviesť. Bude dôležité, aby aj tí, ktorým záleží na tom, aby sa prostriedky využívali efektívne, tlačili aj na budúcu vládu, že toto je ten návod a poďme v ňom pokračovať,“ dodala Vašáková.
Desatoro využívania eurofondov
Desatoro pre lepšie využívanie eurofondov má slúžiť ako odporúčanie pre budúci vládu v tejto oblasti. Ministerstvo investícií prispelo do vládneho materiálu zásadnými vstupmi a návrhmi s cieľom zlepšiť čerpanie prostriedkov Európskej únie a iných verejných zdrojov.
Podľa povereného ministra investícií Petra Balíka, ktorý v utorok vystúpil na konferencii o eurofondoch, najdôležitejšími návrhmi, ktoré majú pomôcť ich využívaniu, sú investičná stratégia Slovenska do roku 2050, štátny fond na financovanie prípravy projektov a väčšie zapojenie regiónov do rozhodovania o eurofondoch.
"Nech už budúcu vládu bude zostavovať ktokoľvek, ak chce pomôcť Slovensku, mal by brať tieto odporúčania do úvahy," povedal Balík. Tvrdí, že vychádzajú čisto z odbornej analýzy takmer dvadsaťročného využívania eurofondov, dlhodobých problémov a nedostatkov, ktoré v konečnom dôsledku priamo ohrozujú kvalitu života ľudí na Slovensku a podrážajú krajine nohy.
"V dnešnej extrémne dynamickej dobe nestačí mať plán na štyri roky funkčného obdobia vlády, Slovensko potrebuje naozaj dlhodobú víziu svojho rozvoja," upozornil minister investícií.
"Preto ako prvý, najdôležitejší bod našich odporúčaní, navrhujeme pripraviť a následne schváliť dlhodobú stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2050. Musíme vedieť, ktoré sú strategické oblasti pre rozvoj krajiny, do ktorých potom musia smerovať investície,"
