Ukrajinská pšenica je veľmi lacná. Slovenskí farmári jej nedokážu cenovo konkurovať, pretože platia vyššie ceny za hnojivá, palivá aj energie. Bez dotácií sú v nevýhode aj oproti farmárom zo Západu.
„Pre lacnú pšenicu z Ukrajiny môžu naši farmári skrachovať, ale ceny potravín sa neznížia, lebo marže obchodníkov sú vysoké,“ tvrdí v rozhovore pre Index MARIÁN PAVLA, predseda družstva Lovčica-Trubín pri Žiari nad Hronom.
V rozhovore do dočítate:
- prečo je lacná ukrajinská pšenica problém pre farmárov,
- prečo nezníži aj cenu pečiva,
- prečo ani dovozné kvóty nepomôžu obmedziť dovoz pšenice z Ukrajiny,
- či by mala dovoz ukrajinskej pšenice zakázať celá Únia.
Je lacná pšenica z Ukrajiny pre slovenských farmárov problém?
Áno. Podľa informácií, ktoré mám, je vo väčšine skladov stále zásoba vlaňajšieho obilia. Či už z domácej produkcie, alebo aj tej ukrajinskej, ktorá prišla na prelome rokov. Rovnako ako mnohým iným aj nám sa stalo, že posledné dodávky z vlaňajšej produkcie si zákazník neprevzal. Bola to potravinárska pšenica určená na pečenie chleba. Zjavne to bolo preto, že sa mu vyskytla príležitosť nakúpiť za oveľa nižšiu cenu ukrajinskú pšenicu.
Čo ste s nepredanou pšenicou urobili?
Nakoniec sme ju použili na kŕmne účely. Najmä z pohľadu konečného spotrebiteľa je to škoda. Navyše, pokiaľ farmár nemá možnosť skladovania, predaja alebo spotreby na krmivo, je nútený predať pšenicu so stratou.
Prečo sa nedá uskladniť?
V našom družstve dokážeme uskladniť väčšinu úrody, časť tiež môžeme použiť na vlastnú spotrebu, keďže máme živočíšnu výrobu. Mnohí farmári na rozdiel od nás však nemajú vyhovujúce skladové priestory a predávajú produkciu priamo z poľa. Často sú to menšie firmy alebo drobní roľníci.
Je ukrajinská pšenica naozaj taká lacná? Údajne sa predáva za 80 eur za tonu.