Pred voľbami sa roztrhlo vrece s varovaniami ekonómov, že naše verejné financie na tom nie sú dobre. Lepšie povedané, sú na tom veľmi zle. Slovensko má vysoký deficit štátneho rozpočtu aj dlh v pomere k výkonu ekonomiky. Keď nezačne nová vláda šetriť, o necelú dekádu môžeme skrachovať, tvrdia unisono odborníci na rozpočet.
Že štáty nekrachujú, len firmy? Spomeňte si na Argentínu, zbankrotovala už niekoľkokrát. No po príklady nemusíme chodiť až do Južnej Ameriky. Stačí sa pozrieť do južnej Európy.
Ani Gréci neskrachovali zo dňa na deň, ani z roka na rok. Svoje dlhy si systematicky budovali dlhé desaťročia. Robili to socialisti (strana PASOK) a neskôr aj pravicovo-populistické vlády. Politici namiesto šetrenia brali ďalšie pôžičky na udržanie životného štandardu svojich voličov, ktorý bol vysoko nad reálnym výkonom domácej ekonomiky. Gréci mali európske dôchodky, ale produktivita práce európska nebola. A to sa im neskôr vypomstilo.
