LUXEMBURG. Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne v septembri výrazne kleslo na 4,3 z 5,2 percentsa v auguste. TASR o tom informuje na základe rýchleho odhadu európskeho štatistického úradu Eurostat.
Septembrová miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, je najnižšia za dva roky. To naznačuje, že menová politika Európskej centrálnej banky, ktorá vyše roka zvyšovala úrokové sadzby bola úspešná a obmedzila nekontrolovateľný rast cien, aj keď zasiala aj hospodársky rast.
Ceny energií klesajú už päť mesiacov
Pokles inflácie bol v septembri výrazný, pričom všetky kategórie zaznamenali pomalší rast a ceny energií sa znížili už piaty mesiac po sebe.
Konkrétne, v septembri sa spomalilo medziročné tempo rastu cien potravín, alkoholu a tabaku na 8,8 z 9,7 percenta v auguste, nasledovali služby (na 4,7 z 5,5 percenta) a priemyselné tovary bez energií (na 4,2 zo 4,7 percenta).
Ceny energií pritom klesli strmšie, a to o -4,7 percenta po znížení o -3,3 percenta v auguste.
Medziročná jadrová inflácia bez nestálych cien potravín, energií, alkoholu a tabaku, ktorú Európska centrálna banka pozorne sleduje ako lepší ukazovateľ základného trendu, klesla v septembri na 4,5 percenta z augustových 5,3 percenta. To bolo jej najvýraznejšie zníženie od augusta 2020.
Tieto údaje pravdepodobne posilnia presvedčenie Európskej centrálnej banky, že zvýšila úrokové sadzby dostatočne na to, aby do roku 2025 stlačila infláciu k svojmu cieľu na úrovni dvoch percent.
Pomohlo dvíhanie úrokov
Tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne minulú jeseň nakrátko dosiahol dvojciferné číslo v dôsledku kombinácie prudko stúpajúcich nákladov na energie, problémov v dodávateľských reťazcoch, ktoré naštartovala pandémia ochorenia covid-19 a vysokých vládnych výdavkov.
V reakcii na to Európska centrálna banka zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu z vkladov na rekordné maximum 4 percentá z minima -0,5 percenta za niečo vyše roka, čím zatvorila kohútiky s peniazmi po desaťročnej snahe stimulovať infláciu prostredníctvom ultravoľnej menovej politiky.
Vplyv najráznejšieho cyklu dvíhania úrokov v takmer 25-ročnej histórii Európskej centrálnej banky na ekonomiku je čoraz zreteľnejší, pričom niektoré indikátory poukazujú na možnú recesiu v eurozóne.
