Keď sa vikingský osadník Ingólfur Arnarson pred 1100 rokmi objavil na západe Islandu, všimol si, že zo zeme sa na každom kúsku parilo a voda v jazerách neprestávala bublať. Myslel si, že je to dym, a tak obec, ktorú založil, pomenoval Reykjavík, čo po islandsky znamená „dymová zátoka“.
V skutočnosti Arnarson narazil na početné termálne pramene a gejzíry prenikajúce z útrob zeme. Dnes teplo z nich v kombinácii so silou vody vykuruje a zásobuje elektrinou nielen hlavné mesto Islandu, ale takmer celý ostrovný štát v Atlantickom oceáne.
Islandu vo využívaní geotermálnej energie nahráva unikátna poloha na stretnutí tektonických dosiek Severnej Ameriky a Eurázie. Každý ďalší kilometer vrtu v týchto podmienkach znamená zvýšenie teploty aj o viac ako sto stupňov.
Geotermálna energia na Islande vytláča využívanie fosílnych palív a v snahe o uhlíkovú neutralitu môže pomôcť aj Slovensku, ktoré má pre ňu takisto pomerne veľký potenciál.
Čo sa v článku dočítate:
- ako na Islande začali využívať teplo Zeme,
- aký veľký je geotermálny potenciál Slovenska,
- čo robia na Islande a pomohlo by Slovensku začať tento potenciál využívať,
- ako môže geotermálna energia podporiť vedu, výskum a podnikanie na Slovensku.
Za lacné kúrenie vďačia farmárovi
Pred sto rokmi farmár Stefán Jónsson z mesta Mosfellsbær, nachádzajúceho sa neďaleko Reykjavíku, napojil na horúci prameň svoju domácnosť. Jeho nápad sa ukázal ako prelomový.
