BRATISLAVA. Daňové prognózy pre samosprávy na budúci rok sú neprijateľné a znamenali by zánik služieb pre občanov. V rozpočtoch miest a obcí by totiž malo dôjsť v roku 2024 k výpadku dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) v objeme takmer 474 miliónov eur.
Upozornilo na to vo štvrtok vo svojom vyhlásení Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Vyzýva preto súčasnú aj budúcu vládu na zohľadnenie tohto výpadku pri príprave rozpočtu na budúci rok.
Úsporné opatrenia nestačia
Združenie pripomenulo, že aktuálna daňová prognóza pre rok 2024 predpokladá výnos DPFO pre mestá a obce 2,020 miliardy eur, čo je v porovnaní s aktuálnou prognózou na rok 2023 vo výške 2,494 miliardy eur výpadok takmer 474 miliónov eur.
"V prípade, že by chcela samospráva výpadok DPFO sanovať z výnosu dane z nehnuteľností, musela by sa daň z nehnuteľnosti pre rok 2024 zvýšiť o takmer sto percent, čo je pre ZMOS rovnako neprijateľné vzhľadom na sociálno-ekonomickú situáciu občanov," zdôraznil predseda ZMOS Jozef Božik.
Samosprávy pristúpia na zmeny, žiadajú presné vymedzenie kompetencií Čítajte Združenie vo vyhlásení upozornilo, že kompetencie miestnych samospráv sa nemenia, s výnimkou preneseného výkonu na úseku stavebného konania. Vyše 4000 kompetencií budú mestá a obce vykonávať aj v roku 2024.
Aj napriek úsporným opatreniam na miestnej úrovni a zvyšovaniu daní čaká samosprávy deficitné hospodárenie, čo by znamenalo znemožnenie poskytovania služieb pre občanov, všestrannej starostlivosti a miestneho rozvoja.
"Aby sme sa vyhli tomuto scenáru, ktorý nás v určitej miere neminie, žiadame súčasnú vládu o "biely rozpočet" na rok 2024 a novú vládu o začatie spoločných rokovaní k návrhu rozpočtu verenej správy na rok 2024, aby sme sa nestali len prevádzkarmi a údržbármi vlastných úradov a zariadení, ale plnohodnotným orgánom verejnej moci, ktorý sa môže postarať o kvalitný život svojich občanov a všestranný rozvoj územia," dodal Božik.
Nejde o reálny scenár
Ministerstvo financií (MF) SR mrzí, že zástupcovia samospráv nevedia čítať s porozumením. "Ministerstvo financií viackrát upozornilo, že aj v prípade daňovej prognózy v žiadnom prípade nejde o realistický scenár, keďže počíta s vyrovnaným rozpočtom," uviedol rezort v reakcii na vyhlásenie ZMOS.
Ministerstvo pripomenulo, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti zaväzuje vládu formálne predložiť vyrovnaný rozpočet na rok 2024. Ide o sankciu pri súčasných vysokých úrovniach verejného dlhu.
"Výbor je preto viazaný predstaviť aj prognózu príjmov a vybraných výdavkov na tomto zákonnom predpoklade. Vyrovnaný rozpočet na budúci rok však nie je realistickým scenárom, keďže s nástupom novej vlády táto sankcia pominie," upozornilo ministerstvo financií.
Avizovalo, že výbor po voľbách pripraví novú prognózu, ktorá bude vychádzať z fiškálnych cieľov novej vlády. Na základe nej uvidia samosprávy reálny predpoklad ich daňovo-odvodových príjmov.
"Ministerstvo financií by ocenilo, aby si zástupcovia samospráv overili svoje domnienky priamo u nás ešte pred tým, ako zavádzajúco informujú média a verejnosť," dodal v reakcii rezort financií.
Komplikovaná finančná situácia
Väčšina politických strán, ktoré postúpili do parlamentu, sa prihlásila k memorandám, alebo priamo podpísala memorandá Združenia miest a obcí Slovenska.
V nich sa politici okrem iného zaviali podporiť odsunutie rušenia oddelení v dôsledku optimalizácie siete nemocníc o dva roky. V TASR TV to potvrdil predseda ZMOS-u a zároveň primátor Partizánskeho Jozef Božik.
Zdravotnícka reforma podľa neho pôvodne počítala s posilnením veľkých zdravotníckych centier, ktoré by prevzali časť činností malých nemocníc.
S výnimkou výstavby súkromnej nemocnice Bory v Bratislave však podľa Božika žiadne posilňovanie kapacít veľkých centier nenastalo, pričom s rušením niektorých oddelení v prvých piatich nemocniciach sa počíta už od začiatku budúceho roka.
"Ktoré veľké centrum štát postavil preto, aby menšie nemocnice mohli byť utlmované? Aká bude sieť rýchlej zdravotníckej pomoci?," pýta sa predseda ZMOS-u. Relevantné odpovede na tieto otázky podľa neho ministerstvo zdravotníctva dodnes neposkytlo.
Odklad podľa neho žiadajú samosprávy aj pri zavádzaní mechanicko-biologickej úpravy odpadu. Slovensko sa podľa Božika zaviazalo takto reformovať odpadové hospodárstvo výrazne rýchlejšie ako väčšina ostatných členov Európskej únie. "Väčšina štátov ide k roku 2030 až 2034. My sme si dali ambiciózny plán, že to má byť v roku 2023," povedal Božik.
Mnohé slovenské samosprávy podľa neho nemajú kapacity rýchlo dobudovať potrebné technológie a ZMOS žiada až trojročný odklad. V opačnom prípade hrozí podľa Božika v mnohých samosprávach výrazné zvýšenie poplatkov za odpad, keďže budú nútené platiť štátu vysoké pokuty.
Celková finančná situácia slovenských samospráv je pritom podľa Božika mimoriadne komplikovaná, keďže sa im v dôsledku legislatívy prijatej v tomto volebnom období výrazne znížili príjmy, len v tomto roku prišli o 750 miliónov eur.
Štát to tento rok podľa Božika čiastočne kompenzoval presunutím časti z dane z príjmu právnických osôb na samosprávy a prísľubom ďalších 108 miliónov eur na kompenzáciu rastu cien energií.
Z pôvodnej sumy je však podľa neho vláda Ľudovíta Ódora ochotná vyplatiť len polovicu, teda 54 miliónov. O zvyšku peňazí a o riešení budúceho roka chce ZMOS rokovať s budúcou vládou.
V nadchádzajúcom volebnom období by sa pritom podľa neho mala aspoň spustiť široká verejná diskusia o veľkej reforme verejnej správy s cieľom dospieť ku konceptu ďalšej decentralizácie.
"Nemyslím si, že sa reforma verejnej správy stihne urobiť za jedno volebné obdobie," priznal Božik. Je však možné urobiť audit štátnych a samosprávnych kompetencií, aby sa identifikovali duplicity. V prípade malých obcí, ktoré nevládzu vo vlastnej réžii plnohodnotne realizovať všetky kompetencie, ZMOS navrhuje koncept centier zdieľaných služieb.
"V tomto volebnom období si ho vláda neosvojila. Budeme rokovať s novou vládou, ak z jej strany bude záujem," avizoval Božik. V tomto smere je podľa neho možné využiť skúsenosti, ktoré v minulosti na Slovensku boli so systémom strediskových obcí.
