Ak by sa filmári rozhodli natočiť film o žilinskom podnikateľovi Jozefovi Antošíkovi, mohol by sa začínať scénou, kde v jednej miestnosti sedí s dvojicou policajných vyšetrovateľov.
Situácia v miestnosti je napätá. Antošík vie, že v nasledujúcich desiatkach minút bude musieť vysvetliť biznisové kroky, ktoré by niekto mohol označiť ako tunelovanie.
Z firmy totiž spolu so spoločníkmi vyviedol zdravé časti a tie nefungujúce nechal napospas osudu. Vrátane nesplatených miliardových pôžičiek, za ktoré ručil štát.
Antošík však vyšetrovateľov presvedčí a v ďalších rokoch jeho hviezda ešte viac zažiari. Zaradí sa medzi najvplyvnejších ľudí slovenského priemyslu, ale aj futbalu. Jeho podnikateľskú cestu sledujeme v ďalšej časti seriálu Magnáti.

Na čele žilinskej chemičky
Aj keď príbeh Jozefa Antošíka je spojený so Žilinou, nie je to jeho rodné mesto ani rodný kraj. Narodil sa v Rimavskej Sobote, vyrastal v Lovinobani a po tom, čo v roku 1976 absolvoval gymnázium v Lučenci, viedli jeho kroky na štúdium do Bratislavy.
Na Slovenskej vysokej škole technickej (dnešnej Slovenskej technickej univerzite) stretol svoju budúcu manželku, ktorá bola zo Žiliny.
„Študovala na Chemicko-technologickej fakulte odbor celulóza a papier. Ja som mal špecializáciu ekonomika a riadenie chemického priemyslu. Ešte počas štúdia sme sa zobrali, a tak som ju nasledoval do Žiliny,“ vysvetľoval Antošík v roku 2015 pre Žilinský večerník.
Po vysokej škole v roku 1981 nastúpil do štátneho podniku Chemicelulóza a veľmi rýchlo začal stúpať v jeho hierarchii. Už po troch rokoch ho vymenovali za ekonomického námestníka, neskôr sa stal šéfom výroby a krátko po Nežnej revolúcii riaditeľom celej fabriky.