Pomáhajú opusteným deťom, obetiam domáceho násilia a sexuálneho zneužívania, snažia sa zmeniť spôsob vzdelávania. Spájajú skúsených odborníkov i nadšených dobrovoľníkov a prispievajú k prosperite, modernosti a spoločenskej zodpovednosti našej krajiny. Trojica neziskových organizácií Centrum Slniečko, Návrat a Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica je presvedčená, že zmena prichádza zvnútra.
Vytrvalé úsilie a odvaha neunikla pozornosti odborníkov z Nadácie Slovenskej sporiteľne a oddelenia neziskového sektora, ktorí ich nominovali na Cenu Slovenskej sporiteľne za verejné dobro.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite a modernosti krajiny.
Násiliu sa treba postaviť a nezvyšovať hranicu jeho tolerancie
Obete domáceho násilia či sexuálneho zneužívania často zažívajú až paralyzujúci strach, psychické utrpenie, nedôveru voči okoliu i sebe, trpia úzkosťami, depresiami, cítia sa „zbytoční“. Mariany Kováčovej sa táto téma silno dotkla. Počas realizácie diplomovej práce na sklonku bývalého režimu navštevovala prevýchovné zariadenia a dozvedela sa o zneužívaní detí.
„Vtedajšia spoločnosť im neposkytovala odbornú pomoc a vyčlenila ich do starých nepodnetných kaštieľov na okraji miest či obcí. V dospelosti sa často ocitli na ulici, v rukách pasákov či drogových dílerov,“ opisuje svoju motiváciu založiť Centrum Slniečko. Po revolúcii sa pustila do hľadania vhodných priestorov a presviedčania, že pomoc je dôležitá.
Mariana Kováčová, zakladateľka Centra Slniečko, n.o. (zdroj: Lukáš Klčo)Po rokoch zháňania financovania, stavebných materiálov na rekonštrukciu, dobrovoľníkov a podporovateľov sa jej podarilo vytvoriť prvé krízové centrum na Slovensku pre týrané, zneužívané deti a matky s deťmi.
„Učili sme sa, ako pracovať s traumou, ako pristupovať k deťom, ktoré zažívali týranie či sexuálne zneužívanie, ako byť trpezliví, láskaví, ale zároveň im dokázať nastaviť hranice, ale aj čo konkrétne, v ktorej situácii zaberá,“ opisuje Kováčová náročné začiatky z obdobia prelomu milénií.
Dlhodobé a systematické úsilie Centra Slniečko vyústilo do vzniku viacerých poradenských a intervenčných centier, bezpečných ženských domov, preventívnych programov, poskytovania nájomného bývania s prvkami housing first i ukotvenia účinnejšej právnej ochrany obetí domáceho násilia, týraných, zneužívaných detí.
„To však nestačí. V legislatíve napríklad nemáme prečin domáceho násilia, chýba celoplošná prevencia, špecializované vypočúvacie miestnosti, obete sú opakovaným vypočúvaním viktimizované a podobne. Potrebujeme tieto problémy urgentne riešiť,“ vymenúva zakladateľka Slniečka.
Centrum Slniečko
sa aktívne podieľa a napomáha k účinnému a komplexnému riešeniu problematiky týraných a sexuálne zneužívaných detí a obetí domáceho násilia.
Pomocou týraným a sexuálne zneužívaným deťom a obetiam domáceho násilia ich práca nekončí. Osvetové projekty, napríklad platforma Bez modrín, informujú a vzdelávajú verejnosť, ktorá má stále tendenciu bagatelizovať domáce násilie a zatvárať pred ním oči.
Násilie sa však len tak nevytratí a zakladateľka Centra Slniečko si všíma jeho stupňovanie. Obáva sa, že ho prijmeme za prirodzenú súčasť našich životov. Nebezpečné je to najmä pre budúce generácie. Preto považuje za dôležité od útleho veku učiť deti, že konflikty sú bežnou súčasťou života, ale neriešia sa násilím.
„S hrdosťou sme priložili ruku k vzniku preventívneho programu KOZMO a jeho dobrodružstvá. Deti od 4 do 8 rokov sa zážitkovou formou učia, ako sa vhodne nenásilne k sebe navzájom správať, prijať inakosť, ako a s kým komunikovať, ak je dieťaťu ubližované,“ hovorí o dôležitom kroku pre elimináciu násilia na deťoch Mariana Kováčová.
Rodiny v segregovaných skupinách nepoznajú silu obyčajného dotyku
Marek Roháček vyrastal s rodičmi a sestrou, ktorú si vzali do pestúnskej starostlivosti. Skúsenosti s prácou s problematickou mládežou počas štúdia sociálnej práce a odhodlanie využiť získanú slobodu po revolúcii v roku 1989 ho priviedli k poslaniu podporovať návrat ohrozených a opustených detí do rodín a založeniu neziskovej organizácie Návrat.
Marek Roháček, zakladateľ organizácie Návrat (zdroj: Lukáš Klčo)Náhradným rodinám chýbala podpora a museli spoliehať len na seba. Organizácia Návrat sa preto od svojho vzniku venuje nielen umiestňovaniu detí do náhradných rodín, ale i sprevádzaniu nových rodín. Poskytujú im odbornú terapeutickú pomoc pri preklenutí tráum, vytváraní a posilňovaní vzťahových väzieb, ale aj podporu vo forme stretávania sa v skupinách.
„Často si osvoja dieťa s nejakou záťažou, traumou či špecifickými prejavmi. Niekedy sa im dostane akejsi heroizácie, o ktorú nestoja, inokedy zasa okolie zbytočne skúma pozadie ich zámerov. Pritom im stačí iba prijatie,“ vysvetľuje situáciu náhradných rodín Marek Roháček.
Už v prvých rokoch fungovania organizácia prispela k systémovým zmenám. V roku 1996 sa im podarilo uviesť do praxe profesionálnu náhradnú výchovu v rodine. Vtedajší zákon o nej hovoril v jedinej vete a pre Návrat to bola možnosť, ako posilniť rodinný model.
„Robili sme pilotné projekty, postupne rozširovali sieť takýchto rodín, a zároveň sme presadzovali, aby deti do 3 rokov neboli umiestnené do inštitúcií. Keď strávia toto kritické obdobie vo vzťahovo studenom prostredí, málo sa rozvíjajú,“ ozrejmuje.
Návrat o.z.
od roku 1993 presadzuje a podporuje návrat opustených detí z inštitúcií (detských domovov) do rodín. V organizácii sú presvedčení, že jedine rodina so stabilnými milujúcimi rodičmi dokáže dieťaťu poskytnúť optimálne podmienky pre zdravý duševný vývin.
Snahou organizácie Návrat je tiež rozvíjať zdravé rodinné prvky a zachovať prirodzené vzťahy detí v segregovaných skupinách rodín s generačnou chudobou. Svoj prístup však nestavajú na úrovni hygieny, kvalite stravy, ale na rozvoji vzťahovej roviny.
Mnohí rodičia si neuvedomujú, akú silu má dotyk či objatie, ako sýti vzťah, rozvíja mozog a dokáže liečiť zranenia. Dotykovou terapiou ich učia prehlbovať vzťah s dieťaťom.
Osvedčila sa im napríklad hra varila myšička kašičku, ktorá je účinná a deťom sa páči. Rodičov tiež učia čítať hru dieťaťa a porozumieť tak jeho potrebám a pocitom. Práve hra je dôležitý komunikačný nástroj dieťaťa.
Úlohu organizácie Návrat vníma ako advokáta zmeny jednak v systémovom rozvoji a tiež v edukácii verejnosti. Spoločnosť je podľa neho rokmi vnímavejšia a citlivejšia k téme náhradného i profesionálneho rodičovstva.
„Podľa prieskumov v spoločnosti panuje väčšie porozumenie k rôznym rodinným formám. Približne 60 percent ľudí pozná vo svojom okolí takúto rodinu. Dobrou správou je tiež čoraz častejšie skloňovanie povolania profesionálneho rodiča v palete kariérnych možností,“ dodáva Marek Roháček.
Nespoliehajme sa, že problémy za nás vyriešia druhí, inak môže byť neskoro
Žiaci základnej školy v Handlovej spoločne vytvorili Ekokódex. Navrhli zásady na udržiavanie poriadku okolo školy, výtvarne ich znázornili a zavesili na oplotenie pred školou. Školáci ukázali jasnú predstavu, ako chcú minimalizovať environmentálne problémy a takýmto spôsobom robia osvetu aj pre verejnosť.
Nielen takéto aktivity vymýšľajú deti v takmer 200 školách po celom Slovensku zapojených do programu Zelená škola Centra environmentálnej a etickej výchovy (CEEV) Živica. Učitelia, žiaci, rodičia i personál školy denne prinášajú praktické a pozitívne zmeny v udržateľnejšom manažmente školy, ale aj v inovatívnych spôsoboch vzdelávania.
„To, čo deti v škole robia na podporu klímy alebo energetických úspor, prenášajú aj domov na rodičov, súrodencov či starých rodičov,“ vysvetľuje Ivana Poláčková, riaditeľka CEEV Živica, ktoré vzniklo v roku 2000 s víziou zmeniť spôsob vzdelávania v celej spoločnosti.
Ivana Poláčková, riaditeľka Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica (zdroj: Lukáš Klčo)Budúci rok plánujú vo Zvolene otvoriť modelovú inkluzívnu základnú školu, v ktorej chcú overovať rôzne inovatívne metódy výučby. Žiaci sa budú môcť vzdelávať zdarma bez ohľadu na to, z akej rodiny pochádzajú, aby vzorka reálne odrážala zloženie spoločnosti.
Živici sa darí v priebehu rokov mnohé projekty škálovať a replikovať. Okrem konzistentnosti je podľa riaditeľky organizácie dôležité reflektovať potreby spoločnosti.
„Keď ľudia na Slovensku nemali odkiaľ získať informácie o uvedomelej spotrebe, našli sme partnerov v Rakúsku a Česku a v Bratislave sme otvorili ekoporadňu. Keď chýbal priestor na realizáciu vzdelávacích kurzov a workshopov, vybudovali sme Vzdelávacie centrum v Zaježovej. Rovnako vznikol aj názorový portál čierna labuť či program Komenského inštitút podporujúci komunitu inšpiratívnych a aktívnych pedagógov, alebo platforma Hurá von! podporujúca zážitkové vzdelávanie vonku,“ vymenúva niektoré z aktivít Poláčková.
Mnohí ľudia vďaka nim vnímajú potrebu osobnostného rastu, neustáleho vzdelávania sa a rozvoja. Z absolventov ich programov sú dnes lídri a líderky, ktorí formujú spoločenské dianie alebo cielene zvyšujú úroveň vzdelávania. Úspechom i výzvou je podľa Poláčkovej nadchnutie a inšpirovanie skeptikov. Objavili chuť testovať nové metódy a prístupy, hľadajú a rozvíjajú to najlepšie, čo v sebe majú a zdieľajú to ďalej.
Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica
inšpiruje k zmene. Chce pomáhať tvoriť svet, v ktorom je spoločnosť rešpektujúca a citlivá k ľuďom a prírode a svetu navôkol. Veria, že len vzdelaní a kriticky uvažujúci ľudia dokážu čeliť problémom dnešného sveta.
„Snažíme sa prebudiť v ľuďoch zodpovednosť a angažovanosť k svojmu okoliu, pretože aj malé cielené kroky môžu viesť k veľkej zmene. Tá je nevyhnutná, ak chceme ďalším generáciám na tejto planéte umožniť dôstojný život a nie iba prežívanie,“ vysvetľuje Poláčková.
V mnohých témach, ktoré by boli pred pár rokmi neakceptovateľné, sa podľa nej spoločnosť pomaly posúva.
„Ľudská myseľ a nastavenie sa menia pomaly. Robíme všetko pre to, aby sme inšpirovali k zmene, ale zároveň sme trpezliví,“ uzatvára Ivana Poláčková.
Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
