Keď sa unavený a hladný turista vyšplhá z Čertovice na Štefánikovu chatu pod Ďumbierom, čaká ho turistický štandard v strave aj v ubytovaní. Avšak za vysokohorské ceny, vyprážaný syr tam stojí 12 eur, kapustnica 6,50 a veľké pivo 3,50.
Ubytovanie pre jedného na poschodovej posteli s kvalitnými matracmi vyjde na 35 eur na noc, ale v izbe pre ôsmich ľudí. Za dvojposteľovú izbu zaplatíte 90 eur, pričom takéhoto súkromia je na horskej chate poskromne.
V kuchyni sa neskoro popoludní, keď prichádzajú prví turisti, zvŕtajú traja ľudia. Reštaurácia je cez týždeň plná ľudí, keďže je tam veľká skupina turistov na firemnej akcii. Odhadom sa ich tam večer zabáva asi päťdesiat. Víkendy sú na chate ešte plnšie.
Laik by povedal, že prevádzkovať horskú chatu je dobrý biznis. Aká je realita?
V článku sa dočítate:
- či sa dá vyžiť na horskej chate len z letnej sezóny,
- akú úlohu hrá poloha chaty a počasie pri jej návštevnosti,
- prečo chatári preferujú drahších nosičov pred vrtuľníkom,
- prečo sa chaty nezmenia na luxusné penzióny?
Chatár: Ani dobré leto nezarobí na celý rok
V čase, keď sme zavítali na chatu Milana Rastislava Štefánika, panovalo v tejto časti Nízkej Tatier pekné letné počasie. Takýchto dní nebýva na horách veľa. Napríklad začiatok augusta bol upršaný. Vtedy klesne návštevnosť v niektorých horských chatách na nulu alebo na zopár jedincov, ktorí sa odvážia ísť do hôr aj v daždi.
„Návštevnosť veľmi závisí od počasia a od toho závisí aj potrebný počet pracovníkov. Niekedy stačia traja a inokedy musíme byť deviati,“ hovorí chatár Igor Fabricius, ktorý Štefáničku prevádzkuje od roku 1994.
