MOSKVA. Ruský prezident Vladimir Putin precenil svoje možnosti, keď sa pokúsil využiť ruský štátny plynárenský gigant Gazprom na to, aby dostal Európu na kolená.
A teraz sú jeho snahy o posilnenie Gazpromu vydané na milosť a nemilosť Číne, napísala agentúra Bloomberg.
Zdá sa, že Putin sa prerátal
Gazprom sa dlhé roky sústredil na export prostredníctvom plynovodov do Európy a zanedbával investície do kapacít na vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG).
Možnosti podniku sú tak teraz obmedzené, čo sa prejaví na budúci týždeň, keď sa s Putinom v Pekingu stretne čínsky prezident Si Ťin-pching.
Kremeľ by rád uzavrel nové exportné dohody, ktoré by posilnili medzinárodnú prítomnosť Gazpromu. Tú podkopala Putinova neúspešná snaha vystrašiť európske krajiny podporujúce Ukrajinu hrozbami, že Európania budú v zime bez ruského plynu vo svojich domovoch mrznúť.
Čína je teraz pre Gazprom najväčším dostupným trhom, nedokáže však plne nahradiť stratu európskeho trhu.
Aj v prípade najoptimistickejšieho scenára Kremľa, v ktorom by všetky súčasné i plánované projekty dosiahli v riadnom termíne plnú kapacitu, by Čína odoberala len zhruba dve tretiny objemu plynu, ktorý v minulosti prúdil z Ruska do Európy.
Gazprom sa prepadol do straty, pod výsledky sa podpísal aj kolaps exportu do Európy Čítajte Ceny dodávok do Číny budú navyše nižšie ako do Európy a dosiahnutie ich plánovanej úrovne bude trvať ešte niekoľko rokov a vyžadovať rozsiahle investície.
"Zdá sa, že Putin sa prepočítal, keď odstrihol Európu (od ruského plynu)," uviedla Maria Snehovayaová z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá.
"Rusko stratilo veľkú časť európskeho trhu a geopolitická dôležitosť Gazpromu zjavne klesá - toľko k ambíciám Ruska ako plynovej supermocnosti," dodala.
"Gazprom je ako ekonomická zbraň výrazne otupený," vyhlásil Maximilian Hess z amerického Výskumného inštitútu pre zahraničnú politiku.
Keďže dodávky ruského plynu do Európy v súčasnosti tvoria iba zlomok v porovnaní s objemami pred ruskou inváziou na Ukrajinu, rastie v Rusku podľa Oxfordského inštitútu pre energetické štúdiá tlak na nahradenie kedysi najväčšieho odbytiska skôr, ako sa negatívne dôsledky jeho straty rozšíria do celej ruskej ekonomiky.
Je ťažké dohodnúť sa s Čínou
Čína však potrebuje ruský plyn menej naliehavo, upozorňuje Bloomberg.
"Napriek horlivému úsiliu na ruskej strane nevidím veľkú šancu na to, že Rusko tento rok dosiahne novú plynovú dohodu s Čínou," uviedol analytik Kevin Tu z výskumnej spoločnosti Agora Energy Transition China.
Dodal, že Peking už dovoz energetických surovín z Ruska zvýšil, no zjavne sa poučil z problémov Európskej únie spôsobených nadmernou závislosťou od ruského plynu.
Akákoľvek dohoda s Čínou nebude stačiť na to, aby sa Gazpromu vrátila jeho skoršia sila.
Trhová hodnota Gazpromu, ktorá bola kedysi tretia najvyššia na svete, je teraz polovičná oproti trhovej hodnote nórskej plynárenskej firmy Equinor.
Ľudia oboznámení so situáciou Gazpromu navyše nevidia veľké šance na skoré obnovenie trhovej hodnoty podniku, píše Bloomberg.
"Gazprom nemá na najbližších päť až desať rokov žiadne vyhliadky," uviedol bývalý vysokopostavený manažér Gazpromu Alexander Rjazanov. "Je ťažké dohodnúť sa s Čínou, cena nebude dobrá," dodal.
Problémy Gazpromu ukazujú zraniteľnosť Ruska v dôsledku medzinárodného tlaku a Putinovej tvrdohlavosti, píše Bloomberg. Firma sa v tohtoročnom druhom štvrťroku prepadla do straty. Produkcia podniku v prvom polroku medziročne klesla o 25 percent a dostala sa na najnižšiu úroveň v jeho 30-ročnej histórii.
Nástroj zahraničnej politiky
Putin napriek tomu zostáva neústupný. "Gazprom je sebavedomý, pokojný a zvláda to," uviedol ruský prezident na energetickej konferencii v Moskve.
Dodal, že čínsky dopyt sa bude zvyšovať, a vyčítal Európe, že ruský plyn nekupuje.
Neistota okolo vojny na Ukrajine a strata veľkej časti európskeho trhu oslabila vyjednávaciu pozíciu Ruska pri rozhovoroch o dodávkach plynu do Číny. Nálada v kruhoch blízkych Gazpromu je teraz pesimistická.
Aj keby Peking voči Putinovi prejavil dobrú vôľu uzatvorením plynovej dohody, neponúkol by rovnaké finančné podmienky ako Európa, uviedol nemenovaný bývalý vedúci pracovník Gazpromu. Dodal, že na vine je zatiahnutie Gazpromu do politiky.
Jedným z prvých veľkých Putinových ekonomických opatrení po prevzatí moci v roku 2000 bolo obnovenie kontroly nad rozsiahlym energetickým bohatstvom krajiny, ktoré zahŕňalo vymenovanie spojencov do vedúcich funkcií Gazpromu.
Putin následne z podniku vytvoril nástroj svojej zahraničnej politiky, píše Bloomberg.
Putin dlhé roky pestoval vzťahy s Európou, snažil sa napríklad získať bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, ktorý sa stal dobre plateným lobistom Ruska.
V čase vlaňajšieho začiatku útoku na Ukrajinu sa Putin podľa bývalých vedúcich pracovníkov Gazpromu domnieval, že má dostatočné páky na to, aby prinútil Európu upustiť od podpory Ukrajiny. Tento zámer však nakoniec Putinovi nevyšiel.
Európa sa vyhla nedostatku plynu vďaka relatívne teplej zime, vyšším dodávkam plynu z Nórska a rozsiahlemu dovozu LNG po mori.
Ruská vláda už niekoľko mesiacov tvrdí, že rokovania s Čínou o plánovanom novom plynovode Sila Sibíri 2 sa nachádzajú v konečnej fáze, zatiaľ však nie je vidieť žiaden konkrétny pokrok.
Plynovod by pomohol zvýšiť celkové dodávky ruského plynu do Číny na takmer 100 miliárd kubických metrov ročne. Do Európy pritom Rusko pred útokom na Ukrajinu dodávalo zhruba 150 miliárd kubických metrov ročne, píše Bloomberg.
Hoci plynovod Nord Stream vedúci z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora vlani poškodili explózie, Putin stále považuje za jednu z možností obnovenia dodávok do Európy. Nedávno vyhlásil, že Rusko je pripravené dodávať plyn doteraz nevyužívaným potrubím Nord Stream 2.
Berlín však uviedol, že na certifikácii tohto potrubia na prevádzku sa nepracuje a že nemecké spoločnosti úspešne nahradili dovoz ruských energetických surovín z iných zdrojov.
Putin naďalej považuje Gazprom za dôležitý, jeho administratíva však podľa zdroja blízkeho Kremľa pripúšťa, že bolo chybou spoliehať sa na Európu a neinvestovať viac peňazí do kapacít pre export LNG.
V snahe vyhnúť sa prílišnej závislosti od Číny teraz Gazprom pracuje aj na posilnení vzťahov s Tureckom a navrhuje vytvoriť v tejto krajine centrum pre obchodovanie s plynom.
Putin začiatkom septembra pri stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom uviedol, že dohoda je blízko. Odvtedy sa však žiadne nové informácie neobjavili, píše Bloomberg.
