Ako sme na tom v porovnaní so zvyškom Európy? Kúpnu silu Slovákov môžeme s priemerom Európskej únie porovnať cez takzvaný HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily.
Dá sa cezeň zistiť, ako a či vôbec dobiehame životnú úroveň vyspelejších západných krajín. Na druhej strane ide o štatistiku, v ktorej sa niekedy vyskytujú chyby a nedokonalosti.
V článku sa dočítate
- Kde sa stala chyba a prečo sú dáta o Slovensku nepresné,
- ako na tom v skutočnosti sme v porovnaní s Európou a kto môže za to, že výrazne zaostávame,
- o koľko vyššie sú čisté zárobky domácností v Česku, Poľsku a v ďalších krajinách,
- je vôbec na tom v Európe ešte niekto horšie ako Slováci?
Od roku 1995 do roku 2022 sa Slovensko k priemeru EÚ približovalo, ale podstatne pomalšie než okolité krajiny. Ešte v roku 1995 HDP v parite kúpnej sily na Slovensku predstavoval 49 percent. Po Slovinsku a Česku to bola tretia najvyššia úroveň spomedzi postsovietskych krajín.
Počas dlhovej krízy pred desiatimi rokmi dokonca Slovensko predbehlo západné krajiny, ktoré boli zachraňované z eurovalu (Portugalsko a Grécko).
Lenže potom Slovensku vyfučala energia. HDP na obyvateľa vlani podľa Eurostatu klesol na 68 percent priemeru EÚ zo 71 percent v roku 2021. Obsadili sme tak až 25. a 26. miesto spomedzi 27 členských štátov EÚ – spolu s Gréckom a pred chudobnejším Bulharskom.
Za posledné roky sme sa tak zároveň prepadli na posledné miesto spomedzi krajín V4. Zlé čísla neuvádza len Eurostat, ale aj Svetová banka, OECD či Medzinárodný menový fond.

Analytik Marek Hlaváč z Inštitútu sociálnej politiky upozorňuje, že dáta nie sú v prípade Slovenska úplne presné. V analýze sa pozrel na dôvody, prečo Slovensko zaznamenalo najmä medzi rokmi 2015 a 2016 až podozrivo výrazný pokles HDP na obyvateľa, po ktorom nasledovalo ďalšie vzďaľovanie sa bohatším krajinám EÚ.
Nečinný Smer a spol.
Slovenská ekonomika zaostáva a vzďaľuje sa európskej úrovni, pretože odznel efekt reforiem urobených pred dvadsiatimi rokmi.