Pezinok, Modra, Nitra, Tokaj – to je len pár oblastí na Slovensku, ktoré sa už na prvú spájajú s vinohradníckou tradíciou.
Ale pokojne k nim môžeme pridať aj Pukanec. Južné svahy Štiavnických vrchov ponúkajú najvyššie položené vinice, na ktorých pestujú vinič aj pukanskí vinári. V roku 2020 sa dali dokopy a vznikol Spolok vinohradníkov a vinárov v Pukanci, takzvaní Ľochári.
„Pozeráme jeden na druhého, učíme sa na vlastných chybách aj úspechoch. Inak sa to nedá. Máme v spolku aj 70-ročných chlapov, ktorí sa nehanbia povedať, že sa učia od mladých. Tí sú totiž vzdelaní, sú aj rozhľadení a vedia v tom chodiť. Aj to je jedna z výhod nášho spolku, že sa navzájom ťaháme,“ hovorí spoluzakladateľ spolku a malý vinár BORIS KYSEĽ.
Čo sa v rozhovore dočítate
- Kto inicioval vznik Spolku vinohradníkov a vinárov v Pukanci, ktorý založili v roku 2020.
- Prečo sa volajú Ľochári.
- Aká je história pestovania hrozna v Pukanci.
- Čím sú ich vinohrady a vína špecifické.
- Ako získava nové poznatky o vinárstve.
- Či má globálne otepľovanie vplyv aj na vinohradníctvo v Pukanci.
Kto inicioval vznik Spolku vinohradníkov a vinárov v Pukanci, ktorý ste založili v roku 2020?
Iniciovali sme to ja s Jankom Rosenbergerom. To je najväčší profesionálny vinár u nás v Pukanci. Má najväčšie vinice a je aj vyštudovaný vo fachu. Kedysi robil vínmajstra vo Víne Nitra. Dlho sme sa rozprávali, že by bolo potrebné urobiť niečo na propagáciu našich vín, tradícií a celkovo Pukanca.
Rozhodli sme sa preto založiť tento spolok. U nás máme totiž veľa zaujímavých vecí – banský chodník, morušový chodník, aj veľa remeselníkov. Roky bol u nás remeselno-vinohradnícky jarmok, ale to nám nejako cez koronu zakapalo. Preto sme sa rozhodli oživiť tradíciu podujatí a zatiaľ nám to funguje.
Ekologických vinárstiev pribúda. Nie všetci bio vinári si potrpia na certifikáty Čítajte Bolo ťažké dať sa dokopy?
Keď sme spolok zakladali, bolo nás asi desať. Teraz nás je dvanásť. Na začiatku jeden-dvaja odskočili, neskôr sa pridali ďalší štyria a časom sa vyprofilovala silnejšia skupina, ktorá chce robiť a aktívne pracuje na tom, aby sa o nás ľudia dozvedeli.
V čom je výhoda, že ste spolu a čo vám to prináša?
Vieme si lepšie zorganizovať podujatia a pritiahnuť aj viac ľudí. Vieme už aj požiadať o príspevok z obecného rozpočtu. Snažíme sa získavať aj granty z vyššieho územného celku alebo iných organizácií.
Boris Kyseľ (uprostred) je spoluzakladateľom Spolku vinárov v Pukanci. (zdroj: FOTO - ARCHÍV BORISA KYSEĽA)Máme za sebou úspešný grant na ekologické využitie ekoodpadu. Akurát dnes, keď robíme rozhovor, by nám mala prísť nová drvička bioodpadu z viníc. Som presvedčený, že spolu sa nám darí viac, ako keby sa každý hral iba na svojom piesočku.
Pekne sa nám to rozbehlo a aj vďaka internetu a sociálnym sieťam si nás nachádza čoraz viac ľudí. Vieme zabezpečiť aj ubytovanie, ochutnávku, jedlá, všetko, aby boli ľudia spokojní. Napĺňa to zámer, s ktorým sme sa dávali dokopy.
Prečo sa voláte Ľochári?
Na to je jednoduchá odpoveď. Loch je po nemecky diera. Teda sú to pivnice, ktoré si majitelia postupne zveľaďujú. Mnohí v nich už máme zavedenú elektrinu aj vodu. A slúžia na rôzne veci – aj na zábavu, máme tam výrobničky, preše, mlynce a tak podobne. Každý si svoje víno vyrobí vo vlastnom ľochu. A v ňom sa potom aj koštuje.
Čítal som, že všetci členovia majú popri pestovaní a výrobe vína ešte aj svoje civilné zamestnanie. Čomu sa venujete vy?
Ja som zamestnanec Slovenských elektrární, pracujem v Mochovciach ako turbinár.
Stíhate všetko?
Ja som u nás ešte aj predseda telovýchovy, s manželkou a deťmi sme aj folkloristi, takže sme v jednom veľkom kolotoči a domov chodíme len spávať.
Kam až siaha história pestovania hrozna v Pukanci? Ako sa tam dostalo?
Pukanec je slobodné banské kráľovské mesto. Ťažilo sa tu zlato a striebro. Prvé zmienky o tom, že nemeckí banskí ťažiari hľadajú v Štiavnických vrchoch zlato, pochádzajú z obdobia okolo roku 1000.
A podľa toho, aké názvy dávali kopcom, sa dá predpokladať, že už vtedy sa tu pestovalo hrozno. Jeden kopec totiž nazvali Weinraben, čo je v preklade vinič. Doteraz sa ten kopec trošku skomolene volá Vajrab a viacerí z nášho spolku tam máme vinice.
Z oných čias sa zachovali aj písomné zmienky o tom, že ostatné banské mestá sa sťažovali, že Pukančania sa viac starajú o svoje vinice ako stavaniu hradieb a opevnení proti nájazdom Turkov. Na to aj doplatili, pretože Turci potom Pukanec, ako jediné banské kráľovské mesto, vypálili hneď dvakrát.
Čím sú vinohrady a vína dopestované v Pukanci jedinečné?
