Keď čínske automobilky okolo roku 2005 prvýkrát expandovali do Európy, predaj lacných kópií európskych a japonských modelov s mizernou kvalitou sa skončil fiaskom.
Napríklad automobilka Brilliance chcela počas prvých piatich rokoch v Európe predať 150-tisíc áut. Pohorela však v nárazových testoch, v ktorých nezískala ani jednu hviezdičku.
Pri čelnom náraze sa roztrhla podlaha pod šoférom, autu chýbali bezpečnostné prvky a stabilita. V roku 2010 sa Brilliance pre nezáujem a zlú reputáciu z európskeho trhu napokon stiahla.
Iné čínske značky zasa skončili preto, že očividne vykrádali dizajn európskych konkurentov. Napríklad Shuanghuan Sceo nápadne pripomínal BMW X5.
Číňania si po tejto skúsenosti uvedomili, že západné automobilky sotva dobehnú v inováciách spaľovacích motorov. Vo výskume hybridných vozidiel mali zasa náskok Japonci.
Čína sa preto odtrhla od zavedenej technológie a vrhla sa do nového segmentu elektromobility. Od roku 2009 do nej Číňania investovali sto miliárd dolárov, pričom prešli od kradnutia nápadov k vlastným inováciám.
Pomohli im k tomu aj skúsení špecialisti z Európy a USA. Najnovším príkladom je bývalý šéfdizajnér Volkswagenu Klaus Zyciora, ktorého si najala čínska automobilka Changan.
V aute na plyn jazdíte za polovicu. Prečo potom prerábky vymierajú? Čítajte Zlepšením kvality a inováciami položili čínske automobilky základy pre budúci trhový úspech. Otáznou ostáva nedôvera zákazníka a, paradoxne, aj vysoká cena.
Čínske autá sú viac viditeľné už aj na Slovensku, sú však o 30 až 40 percent drahšie než na ich domácom trhu.
Ako sa im darí
Na Slovensku sú obchodne aktívne tri čínske automobilky. SAIC Motor, ktorá v minulosti prevzala pôvodne britskú značku MG, potom Geely, súčasný vlastník švédskeho Volva, a napokon čínska štátna firma Dongfeng.
Volvo, ktoré Geely kúpila v roku 2010 od amerického Fordu, má naďalej fabriky, vývojové centrá a kľúčových ľudí vo Švédsku. Aj keď napríklad model S90 či elektrické EX30 sa už do Európy dováža z Číny.
