BRATISLAVA. Priemerná mesačná mzda za 30 rokov od vzniku Slovenskej republiky vzrástla viac ako sedemnásobne. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
V ére samostatnej Slovenskej republiky mzdy nominálne rástli od 2,2 do 18,4 percenta. Vývoj reálnej hodnoty miezd mal o niečo kolísavejší priebeh, priemerná mzda reálne klesla sedemkrát.
Zo 179 na 1 300 eur
Druhý najväčší pokles o 4,5 percenta sa zaznamenal minulý rok. Úroveň 1000 eur prekročili hrubé zárobky Slovákov prvýkrát v roku 2018.
V prvom roku samostatnej Slovenskej republiky priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca predstavovala necelých 179 eur, za tridsať rokov sa postupne zvýšila až na 1300 eur.
"V priebehu prvých desiatich rokov po prechode na trhové hospodárstvo sa medziročné tempá rastu priemernej nominálnej mzdy udržiavali väčšinou v dvojciferných číslach. Neskôr už vývoj priemernej mzdy nikdy nenabral také rýchle tempo. Celková mzdová dynamika postupne spomaľovala až na úroveň 6,5 percenta v roku 2000," vysvetlil Ivan Chrappa, riaditeľ odboru štatistiky práce a vzdelávania Štatistického úradu SR.
Rast platov brzdili krízy
Mzdový vývoj, ktorý sa začiatkom tohto milénia pohyboval najčastejšie medzi siedmimi až deviatimi percentami však hospodárska kríza výrazne utlmila.
Na konci roka 2008 sa medziročná dynamika miezd prepadla o polovicu a postupne spomalila na 2,2 percenta v roku 2011.
V ďalších dvoch rokoch sa dosahoval len 2,4-percentný rast miezd. V prostredí silnejúcej ekonomiky podporenej zvyšovaním domáceho dopytu v roku 2014 priemerné zárobky vzrástli o 4,1 percenta.
V rokoch 2015 a 2016 oscilovali okolo troch percent a v ďalších troch rokoch sa postupne zvyšovali až na hodnotu 7,8 percenta v roku 2019. V roku 2018 priemerná mzda prvýkrát presiahla úroveň tisíc eur (1013 eur).
"Predpokladaný miernejší mzdový rast v dôsledku ochladzujúcej sa ekonomiky v marci 2020 ešte zhoršila rozbiehajúca sa pandémia COVID-19, čo pribrzdilo priemerný rast miezd na polovicu," informoval Chrappa.
Podľa neho najhoršia situácia bola v 2. štvrťroku 2020, keď zamestnanci odpracovali menej hodín v dôsledku uzavretia mnohých prevádzok alebo menšieho počtu zákaziek v otvorených prevádzkach, ako aj poberania nemocenských dávok počas čerpania karanténneho ošetrovného alebo nemocenského.
Výsledkom bol počas 30 rokov ojedinelý medziročný prepad priemernej nominálnej mzdy v 2. kvartáli 2020 o 1,2 percenta.
"V ďalších štvrťrokoch sa odmeňovanie za prácu vrátilo k pozitívnym číslam pod vplyvom podpory štátnych príspevkov na udržanie zamestnanosti," dodal Chrappa.
