Jozefa Antošíka pozná verejnosť najmä ako majiteľa futbalového klubu MŠK Žilina. V prvom rade je však podnikateľ a manažér. Začínal v papierenskom biznise pod hlavičkou výrobcu hygienických potrieb Tento, pred desiatimi rokmi presedlal na potravinárstvo.
V súčasnosti stojí za značkou Ryba Žilina, ktorá pod jeho vedením dvaapolnásobne zvýšila tržby. „Obišli sme rôznych sprostredkovateľov a veľkoobchody. Zmenili sme sa z regionálneho na celoslovenského predajcu,“ vysvetľuje.
Firma medzitým zavrela závod v Častkoviach, hľadá preň nové uplatnenie. „Mám veľký rešpekt pred tým, aby som sa v mojom veku pustil do niečoho nového. Skôr sa spolieham na to, že nájdeme domáceho alebo zahraničného partnera,“ naznačuje Jozef Antošík v rozhovore pre INDEX.
V rozhovore sa dočítate aj:
- Ako sa mu podarilo naštartovať Rybu Žilina,
- prečo nekúpil košickú konkurenciu,
- čo hovorí na to, že sa jeho meno objavilo v Gorile.
Ryba Žilina od vášho príchodu výrazne narástla. Čomu to pripisujete?
Kľúčové bolo, že pred vstupom do podniku som si urobil analýzu. Pozrel som sa na to, čo predchádzajúci manažment nedotiahol. Našiel som dva kritické body.
Po prvé, šaláty sa v minulosti predávali najmä pultovým spôsobom. Trh sa však zmenil, väčšina šalátov sa dnes predáva v spotrebiteľskom balení. V tejto súvislosti bolo treba realizovať patričné zmeny.
Druhým problémom bola otázka distribúcie. Obnovili sme myšlienku žilinských mraziarní a investovali do logistiky. Obišli sme rôznych sprostredkovateľov a veľkoobchody.
Zmenili sme sa z regionálneho na celoslovenského predajcu. Až 70 percent produkcie dnes predávame cez celoslovenské nadnárodné siete.
Čiže ste do veľkej miery využili to, čo ste sa naučili v Tente? Napokon, cieľová skupina zákazníkov bola v zásade rovnaká.
