Ekonómovia a rozumní politici dlhodobo upozorňujú, že odlev mozgov zo Slovenska je obrovský problém. Je výraznejší ako vo väčšine krajín EÚ a spôsobuje vysoké škody.
Takmer desať percent slovenskej populácie žije v zahraničí, čo je dvojnásobok priemeru ostatných krajín OECD. Do cudziny odchádza veľká časť najlepších maturantov, v roku 2020 tam študovalo viac ako 30-tisíc slovenských študentov.
V zahraničí študuje každý piaty slovenský vysokoškolák, čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý je na úrovni štyroch percent. A aj mnohí z tých, čo vyštudovali na Slovensku, plánujú za lepšími pracovnými a spoločenskými podmienkami odísť do cudziny.
„Socioekonomické a politické faktory vrátane zlyhávania úlohy štátu a jeho inštitúcií a relatívne nízka životná úroveň situáciu neuľahčujú,“ upozorňuje analýza Magnet na talenty , ktorú dal vládnym analytikom vypracovať expremiér Ľudovít Ódor.
Štúdia poukazuje na stratený potenciál, ale aj riešenia, ako by Slovensko mohlo odliv mozgov zvrátiť.
Ako zle sme na tom naozaj? Aj Rumuni majú lepšie príjmy, Česi sú v nedohľadne Čítajte Strata jedného človeka je v miliónoch eur
Vychádzajúc z odhadu celoživotného príjmu a vzdelania kalibrovaného na ekonomiku Slovenska, stratou jedného vysokoškolsky vzdelaného človeka prichádza štát o hodnotu vo výške 2,8 milióna eur.
„Spoločnosť bez proaktívnej talentovej politiky prichádza ročne o desiatky miliárd eur pridanej hodnoty,“ tvrdia analytici.
Odlev mozgov v kombinácii s nízkou pôrodnosťou a so slabou otvorenosťou imigrácii z iných krajín zároveň negatívne ovplyvňujú udržateľnosť verejných financií. Týka sa to predovšetkým dôchodkového a zdravotného systému.
