Článok pôvodne vyšiel na webe Aktuálně.cz
Po stáročia je Česko krajinou, kde sa pestujú tie najkvalitnejšie odrody chmeľu na svete. Táto tradícia je ale v ohrození.
Vplyvom otepľovania aj výstavby na úrodnej pôde prichádza chmeľ o miesta, kde sa mu darí najlepšie. "Piva bude stále dosť. Ale nebude také kvalitné. Prémiové pivá budú výsadou, bežný človek si ich asi nedá," hovorí vedec Martin Možný, vedúci tímu, ktorého štúdia spôsobila medzinárodný rozruch.
Pole medzi Doksanmi a obcou Rohatce na Litoměřicku je na nerozoznanie od akéhokoľvek iného. Rastie tu napríklad kukurica alebo repka. Pred niekoľkými desaťročiami však krajina vyzerala inak.
Boli tu chmeľnice, kde rástla svetovo najznámejšia odroda Žatecký poloraný červeňák. Je neoddeliteľnou súčasťou klasických pív, ako je Plzeňský prazdroj alebo Budějovický Budvar, ako aj mnohých špeciálnych pív z minipivovarov.
Dnes sa tu však už chmeľ nepestuje. Miest, kde sa mu darí, ubúda. "Je tu pätina toho, čo tu bolo pred niekoľkými desaťročiami. A hrozí, že klesne ešte viac," hovorí Martin Možný z Oddelenia dopadov klimatickej zmeny na agrosystémy českej Akadémie vied.
Dôvodov je viacero, ale jeden nad ostatnými vyčnieva. Zmena klímy.
Martin Možný a ďalší vedci z Českej poľnohospodárskej univerzity a Českého hydrometeorologického ústavu v posledných rokoch skúmali vplyv otepľovania planéty na produkciu chmeľu v Českej republike a ďalších európskych krajinách.
Štúdia bola teraz uverejnená v prestížnom časopise Nature Communications. Vzbudila medzinárodnú pozornosť, o téme informovali najvýznamnejšie zahraničné médiá ako BBC, The Guardian a CNN.
Výsledky sú alarmujúce. Otepľovanie ovplyvní v najbližších desaťročiach aj pivo, zmení jeho chuť a cenu.
"Piva bude dostatok. Ale lokalít vhodných pre najkvalitnejší aromatický chmeľ je strašne málo. A ubúdajú. Takže môžeme predpokladať, že pivo bude vo všeobecnosti menej kvalitné. Aromatický chmeľ bude doménou prémiových pív, ktoré bežný človek pravdepodobne nebude chcieť. A do Žatca budeme chodiť ako do skanzenu," predpovedá Možný.
Práve kvalitné aromatické chmele dodávajú českému pivu okrem horkej chuti aj charakteristickú hĺbku a korenistú chuť.
Ak sa však modely naplnia, bude ho čoraz menej. Tým sa zvýši aj jeho cena. Pivovary tak môžu začať namiesto neho ešte častejšie ako dnes používať lacnejšie a menej kvalitné alternatívy.
Bežné české pivá sa preto v budúcnosti budú naďalej približovať výrobkom pejoratívne nazývaným "europivo". Tento termín sa používa pre masovo vyrábané pivá nevýraznej chuti, ktoré zvyčajne vyrábajú nadnárodné spoločnosti.
"Kto si dá v Amerike Budweiser, pochopí," naráža Možný na vodové pivo americkej spoločnosti Anheuser-Busch, ktorá má s českým Budvarom po svete stovky sporov o názov.
Ilustračné foto (zdroj: TASR)Časy Starcov na chmelu sú preč
Hoci sa chmeľ môže zdať ako celkom bežná plodina, darí sa mu len vo veľmi špecifických podmienkach. A to platí najmä pre kvalitné aromatické odrody. Ak sa klíma čo i len trochu zmení, chmeľ trpí. To sa v súčasnosti deje nielen v Českej republike, ale v celej Európe.
Kontinent zažíva v posledných rokoch mimoriadne horúce obdobie a toto leto bolo dokonca najteplejšie v histórii meraní. A podľa vedeckých klimatických modelov sa má táto zmena v budúcnosti ešte zintenzívniť.
"Keďže produkcia vysokokvalitného aromatického chmeľu je obmedzená na relatívne malé oblasti s vhodnými prírodnými podmienkami, existuje vážne riziko, že veľkú časť produkcie postihnú vlny horúčav a extrémne sucho, ktoré budú v budúcnosti v dôsledku klimatických zmien častejšie," uvádza sa v štúdii.
Vedci predpokladajú, že do roku 2050 sa úroda chmeľu zníži o štyri až 18 percent v porovnaní so súčasnosťou.
Otepľovanie navyše znižuje obsah tzv. alfa zlúčenín v chmeli, ktoré sú nevyhnutné pre horkosť a celkovú chuť piva. Vedci sa domnievajú, že do roku 2050 by sa ich obsah v chmeli mohol znížiť o 20 až 31 percent.
Je to spôsobené najmä tým, že chmeľ v súčasnosti dozrieva okolo júla, keď je ešte dlhý deň. "Keď sa pozriete na film Starci na chmelu z roku 1964, otvoríte ústa, pretože tam je poznať, že chmeľ zbierali ku koncu septembra. Odvtedy sa to posunulo asi o mesiac dopredu," upozorňuje Možný.
(zdroj: SITA/AP)Stratíte to, kvôli čomu pijete pivo
Napriek tomu sú v Českej republike stále miesta, kde sa aromatickému chmeľu darí. Preto si v porovnaní s oblasťami v Nemecku alebo Slovinsku, ktoré vedci tiež skúmali, nevedie až tak zle, najmä čo sa týka výnosov.
Zatiaľ čo v iných krajinách už dochádza k poklesu, v Česku je situácia stále relatívne stabilná.
Ako ideálna lokalita sa ukázala napríklad predtým nie veľmi výnosná chmeliarska oblasť pri Roudnici nad Labem. Z jednej strany ju lemuje mierny kopec so stromami, ktoré poskytujú potrebný tieň. Z druhej strany zásobuje chmeľ dostatkom vody rieka Labe. "Keď som pred rokmi začínal, bolo to trochu prekliate. Zle tu ventiloval vzduch, vlhko, v hlávkach bola pleseň. Ale teraz, s oteplením, to zrazu ožilo," hovorí Možný.
Presun chmeľníc na takéto miesta je podľa Možného jedným z opatrení, ktoré môžu poľnohospodári urobiť, aby si udržali úrodu.
"Chmeliari môžu presúvať chmeľ do vyšších nadmorských výšok, na miesta s vyššou hladinou podzemnej vody v údoliach riek, budovať zavlažovacie systémy alebo pestovať odolnejšie odrody. Môžu tiež inak orientovať hriadky na poli a používať tienenie proti intenzívnemu slnečnému žiareniu, čo je však pomerne nákladné," hovorí Možný.
Niektoré z týchto postupov sa už vo vinohradníctve osvedčili. Klimatické zmeny v posledných rokoch menia aj spôsob pestovania vína a sťažujú pestovanie bielych odrôd viniča, informoval pred tromi týždňami portál Aktuálně.cz.
Presunúť chmeľ inam však nie je také jednoduché. Kvalitné odrody budú správne rásť len na určitom type pôdy. Napríklad pre Žatecko sú typické červenkasté rendziny. A tie sú tiež čoraz vzácnejšie.
"V Roudnici postavili Kaufland, vedľa neho sídlisko, a teraz tam bude skatepark. Čo je super, ale bude to na najúrodnejšej pôde, aká tu kedy bola. Vo Vědomiciach sme zase svedkami tlakov na zrušenie chmeľníc kvôli plánovanej výstavbe. Nikoho ale nenapadne, že to už nepôjde nahradiť," hovorí Možný. Inde sa chmeľnice menia na repkové polia, kde je výnos istejší.
Pivovarníci však budú mať v budúcnosti niekoľko možností, ako dodať pivu chuť aj bez aromatického chmeľu. Napríklad doplniť horkosť inými odrodami a použiť ešte menej kvalitného chmeľu ako v súčasnosti.
Alebo vytvoriť nové odrody, ktoré sú odolnejšie voči poveternostným vplyvom.
"Pivo však stráca dôvod, prečo ho pijete. Tú skutočnú kvalitu. To, že cítite vôňu oblasti, z ktorej chmeľ pochádza. Keď si dám víno, pozriem sa, odkiaľ pochádza, viem, že som tam bol, predstavujem si to. To isté robím s pivom. V budúcnosti to bude len ťažšie," hovorí Možný.
Autor: Tomáš Klézl
