Z jedného šuplíka vyberie a do druhého vloží. S takým riešením prišiel pri napĺňaní predvolebných sľubov Hlasu na 13. dôchodok nový minister práce za túto stranu Erik Tomáš.
Za vybrakovaním rodičovského bonusu, ktorý bol aj tak nesystémový a nesociálny, nám smutno byť nemusí. Na pozadí tejto rošády, z čoho platiť nasľubované vyššie penzie, či z povinných odvodov, alebo z dvoch percent z daní z príjmu, trčí jasné nastavenie politikov dnešnej "sociálnej a národnej" (alebo ak chcete aj opačne) koalície.

A to znie jasne: Štát má byť silný, má právo brať ľuďom viac peňazí, má právo ich obrať o rozhodovanie, čo a koho nimi podporia. Namiesto toho peniaze vyberie silný štát a ako štedrý dobrý deduško Mráz (nemýliť si so Santa Klausom) ich bude rozdávať verným voličom vo veku nad 65 rokov alebo aj menej.
Grantom bude pre zmätených penzistov Robert Fico, Peter Pellegrini či Erik Tomáš a nie vlastné dieťa. Navyše sľubujú rozdať všetkým rovnako, aj bohatším penzistom, aj chudobnejším. A rovnostárstvo sa na Slovensku cení, hoci nemá nič spoločné so solidaritou.
Komické na tom celom je, že dôchodcovia nie sú na Slovensku úplne sociálne prípady, až na výnimky. Po zarátaní rodičovského bonusu, všetkých minulých valorizácií a jednorazových príspevkov od štátu, napríklad za očkovanie proti covidu, je rast priemernej penzie, aj bez zvýšeného 13. dôchodku už v tomto roku vyšší ako inflácia. Netvrdím, že sa majú ako prasce v žite, ale nemajú sa zle.