Anton Siekel (zdroj: Hej, Ty!)Je krátko po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a na trhu sa objavuje množstvo ľudí, ktorí veria, že je správny čas začať niečo nové. Platí to aj o 24-ročnom mladíkovi, ktorý od ľudí za hotovosť vykupuje kupónové knižky.
V divokých deväťdesiatych rokoch sa podobnou cestou púšťali stovky podnikavcov, nie všetci uspeli. Antona Siekela však katapultovala medzi najbohatších ľudí v krajine.
Hoci verejnosť ho vníma najmä ako šéfa Slovenského olympijského a športového výboru, je najmä podnikateľom. Bez úspešnej biznisovej dráhy by zrejme nestál na čele jednej z najdôležitejších športových organizácií na Slovensku.
- Odkiaľ Anton Siekel prišiel a na čom zbohatol? Jeho príbeh sledujeme v ďalšej časti seriálu Magnáti.
Prvý milión v divokých 90. rokoch
Vyskladať príbeh toho-ktorého podnikateľa sa darí v závislosti od toho, do akej miery je otvorený voči svetu. Anton Siekel sa na rozdiel od svojich obchodných partnerov dlho držal v úzadí.
Zmenilo sa to po roku 2005, kedy sa rozhodol odísť z finančnej skupiny Istrokapital a jeho meno sa začalo objavovať v rebríčkoch najbohatších Slovákov. Práve po tomto období začal podnikateľ odkrývať svoju cestu k majetku.
Rodený Bratislavčan vyštudoval strednú strojársku školu. „Tento odbor ma však vôbec nefascinoval a vedel som, že to nie je vec, ktorú chcem v živote robiť,“ povedal raz pre Hospodárske noviny.
Ako vysvetľoval, snažil sa nájsť cestu, ktorá by mu poskytla lepšiu perspektívu: „Začal som študovať na škole finančného manažmentu a popritom som robil maklérske skúšky.“
Anton Siekel. (zdroj: SITA)Bol to zásadný míľnik, keďže Siekel sa stal jedným z prvých certifikovaných maklérov na Slovensku a v roku 1994 nastúpil k obchodníkovi s cennými papiermi.
„Robili sme kupónové knižky. Drvivá väčšina z môjho okolia robila to isté a začínala rovnako, poznali sme sa,“ približoval pre týždenník Plus 7 dní.
Pre magazín Break zasa prezradil, kedy zarobil prvý milión (vtedy ešte slovenských korún). „Bolo to koncom roku 1995, ale nebola to méta, za ktorou by som šiel. Bol to výsledok práce, ktorý som zaregistroval bez nejakých zvláštnych emócií.“
Prominentné spojenectvá
V tomto období si Siekel podal ruku s Radovanom Vítkom. Aj keď na Slovensku je pomerne neznámy, ide o jedného z najvplyvnejších českých podnikateľov. Časopis Forbes ohodnotil jeho majetok na 149 miliárd českých korún (šesť miliárd eur), čo ho v rebríčku boháčov zaradilo na šieste miesto.
„Radovan ma oslovil ešte v roku 1994, keď prišiel podnikať na Slovensko,“ spomínal Siekel pre Break. Práve s Vítkom, Mariom Hoffmannom a Branislavom Prieložným založili Istrokapitál.
Na biznisových partnerov nedal dopustiť. „Mali sme úžasné šťastie, že sme sa stretli takí ľudia, ktorí sa nepodrazili, mali nejaké morálne zásady, rovnaké spoločné ciele a vedeli sa podporiť. Bolo to super obdobie,“ hovoril Siekel pre Plus 7 dní.
V rozhovore pre magazín Trend neskôr filozofoval, že kupónová privatizácia nebola nastavená ideálne: „Neboli presne vyložené pravidlá, rozliční hráči hrali rôzne. Dnes, samozrejme, vieme, že to nebolo správne a boli aj iné možnosti. Vtedy to bolo tak.“
Anton Siekel sa na verejnosti ukazuje hlavne ako prezident Slovenského olympijského a športového výboru. (zdroj: TASR)Na love
Kým Siekel vychvaľoval atmosféru v Istrokapitále, imidž tejto skupiny bol prinajmenšom kontroverzný, lebo bola spájaná s čudnými obchodnými praktikami.
Médiá si všimli najmä „rozobratie“ najväčšieho česko-slovenského privatizačného fondu VÚB Kupón, ktorý vytvorila Všeobecná úverová banka.
Rozhodujúce slovo vo fonde, ktorý spravoval majetok za deväť miliárd korún, získala Penta. Pod jej vedením sa najprv premenoval a potom zlúčil so spoločnosťou Interfin Group.
Následne sa akcionári rozhodli, že Interfin zrušia a majetok sa rozdelia medzi firmy Intermark a Istrofin. Kým Intermarkt patril Pente, zvyšných 160-tisíc akcionárov malo získať náhradné akcie v spoločnosti Istrofin.
Tento plán sa nikdy nenaplnil. Na trhu sa špekulovalo, že Istrofin kúpil Istrokapitál, oficiálnym vlastníkom sa stala schránková firma so sídlom na ostrove Jersey, ktorá neskôr skončila v konkurze.
Pochybnosti vznikli aj pri predaji akcií Východoslovenských železiarní (VSŽ), ktoré štát za podozrivých okolností koncom roka 2001 uvoľnil do predaja. Stalo sa tak krátko pred vianočnými prázdninami a len dva dni po tom, čo minister hospodárstva Ľubomír Harach vyhlásil, že akcie sa predávať nebudú.
Akcie rýchlo kúpil Stredoeurópsky maklérsky dom, za ktorým stál práve Istrokapitál. Podozrivá bola predajná cena. Kým mimo burzy sa odhadovala na 229 korún za akciu, finančníci nakúpili „so zľavou“, a to za 160 slovenských korún. Obchod vyšetrovala polícia, vinníka však nenašla.
Istrokapitál mal povesť dravca. Okrem VSŽ sa objavil v Slovnafte, Inžinierskych stavbách či v Slovenských plavbách a prístavoch, spomínal sa v súvislosti s privatizáciou druhého okruhu STV.
Siekel pôsobenie Istrokapitálu obhajoval. „Nemal som pocit, že by sme niekedy spravili niečo, za čo by som sa mal hanbiť. Ale chápem zástup ľudí, ktorí mi budú vyčítať, že sme zarobili strašné peniaze a potom to zmizlo. Majú svojím spôsobom pravdu. To bolo extrémne obdobie,“ vysvetľoval pre Trend.
Na vlastných nohách
Ako sme už spomínali, v roku 2005 sa Siekel rozhodol osamostatniť a z Istrokapitálu odišiel. „Hľadal som samého seba. Ku koncu som nechodil do práce spokojný a nevedel som sa v tom nájsť,“ spomínal pre Hospodárske noviny.
Rozchod bol podľa neho logický krok. „Boli sme štyria, myslím, dosť odlišných charakterových čŕt. Preto mi celkom dobre padlo, keď sme sa nakoniec posadili a začali rozdeľovať biznis. Aj sme to dobre zvládli. Bez konfliktov a plynulo,“ hovoril pre Trend.
Keď sa Siekel postavil na vlastné, pustil sa do cestovného ruchu. „Mám šťastie na ľudí, ktorých v biznise stretávam. V Ázii som bol raz na dovolenke, kde ma oslovili ľudia, či nemám záujem o určité projekty,“ povedal pre Hospodárske noviny.
Cez svoju investičnú skupinu FPD rozbehol podnikateľské aktivity na Bali, v Singapure a Indonézii. V roku 2012 zamestnávala 3300 ľudí a pôsobila v desiatich krajinách. Na Slovensku bol Siekel aktívny v Kúpeľoch Dudince a SEZ Dolný Kubín.
Áziu si veľmi obľúbil, dokonca vraj zvažoval, že sa tam aj s rodinou presťahuje. „Už sme boli veľmi ďaleko, zvažovali sme Singapur a Nový Zéland. V Singapure som vtedy rozbiehal nejaký biznis. Kvôli deťom sme potom revidovali rozhodnutie,“ povedal pre Trend.
Rozhodol sa tiež, že sa na Slovensko vráti aj podnikateľsky. „Vyhýbam sa však projektom, ktoré by boli kontroverzné, alebo by si vyžadovali akúkoľvek mieru lobingu. Aj keby to bola finančne atraktívna ponuka, necítil by som sa na to,“ presviedčal.
Siekel podniká v cestovnom ruchu aj na Bali. (zdroj: FB Bvilla)Vila na Vinohradoch a známosti zo SIS
Hoci by sa mohlo zdať, že Anton Siekel nebol priamo zapletený do žiadnych kontroverzií alebo káuz, nie je to tak. Jeho meno bolo spojené s jednou z najznámejších čiernych stavieb v Bratislave.
Jej korene siahajú do roku 2006, keď okolo viníc na Sliačskej ulici na bratislavských Vinohradoch vyrástol trojmetrový plot. Na pozemkoch s rozlohou vyše štyritisíc štvorcových metrov sa rozbehla výstavba luxusného sídla. Problém bol, že bez akýchkoľvek povolení.
Majiteľom pozemkov bol bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) Michal Hrbáček. Jeho meno bolo verejnosti známe, podľa obžaloby bol únoscom prezidentovho syna Michala Kováča a tiež obvineným v kauze pozemkovej mafie.
Stavebný úrad vyrubil Hrbáčkovi pokutu tri milióny slovenských korún (zhruba 99 500 eur). Hrabáček sa proti nej odvolal a snažil sa stavbu zlegalizovať.
V roku 2009 však honosnú vilu predal. Kúpil ju Vladimír Pavlíček, ktorý ju o pár mesiacov neskôr opäť predal, a to Antonovi Siekelovi a jeho manželke Eve. Im potom úrady stavbu oficiálne povolili.
Tým sa však kauza neskončila. V roku 2011 Trend priniesol informáciu, že Hrbáček a Siekel sú „dobrí priatelia“. Navyše, Hrbáček pracoval pre Istrokapitál v čase, keď tam bol aj Siekel.
Trend poukázal tiež na to, že Siekel sa pozná aj s ďalšími príslušníkmi SIS. Podnikal napríklad s Milanom Pudelkom, ktorý bol v rokoch 2009 až 2010 konateľom v jeho bezpečnostnej firme IS-Mirage. Bolo to v čase, keď Pudelka opustil pozíciu šéfa Národnej protidrogovej jednotky. Po odchode z IS-Mirage sa stal námestníkom riaditeľa SIS.
Siekel tvrdil, že Pudelku videl len jedenkrát v živote, keď mu ho predstavil Ľuboš Pilát, jeho spoločník v bezpečnostnej firme. Na Pudelku vraj medzičasom zabudol: „Spomenul som si naňho, až keď mi pár ľudí esemeskou zablahoželalo k ovládnutiu postu zástupcu riaditeľa SIS. Čo je, samozrejme, absurdnosť.“
Ale vráťme sa k vile na Vinohradoch. Ako upozornil portál Aktuality, Siekel ju v roku 2020 predal. A nie hocikomu. Kúpil ju Hrbáčkov syn Michal (v súčasnosti je napísaná na Jarmilu Hrbáčkovú).
Aktuality poukazovali na to, že Hrbáček mladší nemohol disponovať takým majetkom, aby si nákup lukratívnej nehnuteľnosti mohol dovoliť. Len cena pozemkov sa odhadovala na dva milióny eur a aj hodnota vily sa mala pohybovať v sedemciferných číslach.
Dom, ktorý svojho času vlastnil Anton Siekel v časti Bratislava Vinohrady. (zdroj: archív SME)Slota? „Mám dobré vzťahy naprieč rôznymi ľuďmi“
Anton Siekel má na konte aj ďalšie zaujímavé obchody. Aktuality v roku 2021 informovali, že jeho firma predala tri rekreačné zruby v Nízkych Tatrách spoločnosti Natural Slovakia.
Jej jedinou majiteľkou je Vlasta Balciarová, manželka bývalého riaditeľa Vojenského spravodajstva Jána Balciara.
Ten bol spolu s podnikateľom Michalom Gučíkom a exšéfom Vojenského obranného spravodajstva Ľubomírom Skuhrom v septembri 2023 obvinený z možných machinácií pri verejnom obstarávaní. V rokoch 2013 až 2020 malo pre ne dôjsť k škodám vo výške najmenej 74 miliónov eur.
Balciara na riaditeľský post vo Vojenskom spravodajstve v roku 2016 vymenoval minister obrany Peter Gajdoš, ktorý bol nominantom Slovenskej národnej strany (SNS).
Práve so SNS je Siekel dlhé roky spájaný. Jej súčasný šéf Andrej Danko robil istý čas advokáta jednej zo Siekelových firiem.
„Stretávali sme sa častejšie, lebo sme riešili spoločnú agendu – právnu. Teraz ani on nemá čas, ani ja. Nemám dôvod sa s ním stretnúť, lebo nemám agendu. Čo mám s ním riešiť? Ústavných sudcov? Ale keby sme sa stretli, tak sa nezaprieme,“ vysvetľoval podnikateľ pre Trend v roku 2019, keď bol Danko predsedom Národnej rady SR.
Niekdajšia podpredsedníčka SNS Anna Belousovová v roku 2018 poukázala na to, že Siekel sa pohyboval v pozadí strany už za čias Jána Slotu: „Pre mňa je zaujímavé to, že akože sa Danko so Slotom zle rozišiel, ale zrejme niektorých priateľov zdedil.“
Našli sme Slotu. Býva v haciende Siekelovho manažéra Čítajte Siekela so Slotom spájajú viaceré prípady. Keď v roku 2018 denník SME pátral po niekdajšom predsedovi SNS, našiel ho v usadlosti v obci Turie, ktorá bola napísaná na eseročku Lesoenviro.
Jej jediným spoločníkom bola vtedy britská schránková spoločnosť Ruddix Limited, za ktorou stál človek blízky Antonovi Siekelovi.
„Spoločnosť FPD Corporation SK predala ešte v roku 2016 celý stopercentný podiel spoločnosti Lesoenviro inej spoločnosti,“ reagoval pre SME hovorca Siekelovej FPD Richard Fides.
V roku 2019 zasa týždenník Trend upozornil, že FPD kúpila hotel Diplomat v Rajeckých Tepliciach od žilinskej firmy Lure Group. Tú vlastnil Ľubomír Řehák, ktorý bol Slotovým nominantom v štátnej firme SEPS.
Lure Group kúpila hotel od Severoslovenských vodární a kanalizácií, ktorej akcionárom bolo mesto Žilina, pričom jej primátorom bol vtedy Ján Slota. Mesto predalo nehnuteľnosť za štvrtinu ceny zo znaleckého posudku.
„Keď nejaký subjekt, ktorý je prepojený cezo mňa, vlastní nehnuteľnosť, v ktorej nafotili pána Slotu, to nie je vzťah. Ja som hrdý na to, že mám dobré vzťahy naprieč rôznymi ľuďmi,“ povedal Siekel pre Trend.
Ján Slota (zdroj: TASR)Fakt je, že Siekelova skupina FPD sa dostala medzi najväčších poberateľov eurofondov. Hodnota piatich najväčších grantov, ku ktorým sa v programovom období 2007 až 2013 prihlásila, dosiahla 34 miliónov eur.
V súvislosti so Siekelom sa veľa rozprávalo hlavne o spoločnosti Milenium Trading, ktorá na fabriku na spracovanie plastového odpadu dostala 14 miliónov eur. Dotáciu získala v čase, keď ministerstvo životného prostredia viedol nominant SNS.
Milenium Trading bol zapojený aj do kauzy Interblue, keď štát pre nevýhodný predaj emisných povoleniek prišiel o 47 miliónov eur. Časť z nich podľa denníka Sme skončila práve na jeho účtoch.
Milenium Trading mal nejasné pozadie. Istý čas sa hlásil k FPD a uvádzal to aj na svojej webstránke. Siekelova skupina spojenie s firmou, ktorá v roku 2018 skončila v konkurze, odmietala.
„Pre túto spoločnosť sme v minulosti zabezpečovali manažment prevádzky a podieľali sme sa na jej financovaní a z tohto dôvodu bola dočasne zaradená do nášho portfólia,“ vysvetľoval pre Trend predseda predstavenstva FPD Corporation SK Milan Tancár.
Najprv štátny tajomník, potom ministerstvo
Popri podnikaní (predovšetkým v cestovnom ruchu) sa Anton Siekel pustil aj do funkcionárčenia. V roku 2016 ho zvolili za prezidenta Slovenského olympijského výboru (dnes Slovenského olympijského a športového výboru). Na túto pozíciu ho nominoval Výkonný výbor Slovenského zväzu judo.
„Pozíciu prezidenta zaradím popri všetkých aktivitách na absolútne prvý stupienok, bude to 90:10 v prospech SOV a športu,“ vyhlásil Siekel po zvolení. Šéfom výboru je už druhé funkčné obdobie.
Z tejto pozície presadzoval vytvorenie štátneho tajomníka pre šport a túto jeho víziu zrealizovala práve SNS.
Siekel tlačil tiež na vznik ministerstva športu a cestovného ruchu. V marci 2023 sa v tejto súvislosti stretol s vtedajším predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina).
„Je veľmi pozitívne, keď najvyšší predstaviteľ Slovenského olympijského a športového výboru nie je kariérny funkcionár a prišiel z inej sféry. Dokáže tak prepojiť podnikateľské skúsenosti s myšlienkami športu a ešte viac ho zviditeľniť,“ tvrdil Kollár.
Jeho Sme rodina sa síce po septembrových voľbách do parlamentu nedostala, no Siekelovu víziu nového ministerstva dotiahla SNS. „Urobím politicky všetko pre to, aby sa len tak ledabolo nezdvíhali dane pre hotely a penzióny. Aby sa počúval hlas z tohto segmentu, urobím pre to politicky všetko,“ avizoval Andrej Danko.
Anton Siekel a Andrej Danko na volebnej konferencii Slovenského futbalového zväzu v roku 2018. (zdroj: TASR - MarkoErd)Obchody s Pentou
Významnú úlohu v Siekelovom príbehu zohráva finančná skupina Penta. V roku 2011 od nej kúpil chorvátsku pobočku stávkovej kancelárie Fortuna a, naopak, neskôr jej predal rumunské firmy Public Slots a Public Games.
V roku 2017 sa Siekel spojil s Pentou v transakcii, ktorá zmenila mediálny trh na Slovensku. Najväčšie vydavateľstvo v krajine, nemecko-švajčiarsky Ringier Axel Springer, vtedy predalo denník Nový Čas a všetky svoje tlačené týždenníky a mesačníky.
Kým časopisy kúpilo penťácke vydavateľstvo News and Media Holding (NMH), Nový Čas a týždenník Nový Čas nedeľa kúpila Siekelova FPD Media.
„Kúpu Nového času vnímame ako zaujímavú príležitosť. Predsa len ide o trhovú jednotku, ktorá si svoju stabilnú pozíciu drží celé desaťročie,“ vyhlásil hovorca FPD Richard Fides. Siekelova skupina v tom čase vydávala časopis Break a malú sieť regionálnych novín.
Už vtedy sa špekulovalo, že Siekel kupuje Nový Čas pre Pentu, s ktorou mal veľmi dobré vzťahy. Jeho biznis financovali aj banky tejto finančnej skupiny.
Generálny riaditeľ Ringiera Mark Dekan v rozhovore pre denník Sme uviedol, že riešili aj túto otázku: „Anton Siekel nám dal osobnú garanciu, že podniká sám za seba. Táto garancia je pre nás dôležitá a v tomto okamihu nevidím ani žiadne plány z jeho strany, že by chcel titul ďalej predať.“
Siekelovi to vydržalo šesť rokov a potom Nový Čas spolu s jeho webovým portálom predal NMH. Fakt je, že FPD Media síce v rokoch 2019 až 2022 dosahovala ročné tržby 13 až 14 miliónov eur, zároveň však za toto obdobie vygenerovala kumulatívnu 24-miliónovú stratu.
Nový Čas nakoniec aj tak predal Pente. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)Lepšie ako bývalí partneri
Ak sa pozrieme na to, ako dopadli podnikatelia spájaní s finančnou skupinou Istrokapitál, Antona Siekela môžeme označiť za pomysleného víťaza. A to nielen z pohľadu ekonomických výsledkov, ale hlavne spoločenskej prestíže.
Mario Hoffmann sa na verejnosti veľmi neukazuje, jeho impérium sa postupne scvrklo. Branislav Prieložný je spomínaný skôr v súvislosti s kauzami a nie je viditeľný pri žiadnom úspešnom projekte. No a Miroslava Remetu výrazne poznačila zákazka na tunel Višňové, ktorý jeho firma Dúha nedokázala dokončiť.
Zo žraloka len malá rybka. Impérium Maria Hoffmanna sa rozpadlo Čítajte Naopak, Anton Siekel si vybudoval status spoločensky váženého a vplyvného funkcionára. Už menej je na očiach jeho podnikateľská dráha.
Ako sme spomínali, pôsobí najmä v cestovnom ruchu. Vlastní hotely NH Bratislava Gate One a Bystrá, golfový rezort Sedin vo Veľkých Úľanoch a predovšetkým Kúpele Dudince. Ich tržby v roku 2022 presiahli 11 miliónov eur.
Kúpele Dudince patria k jeho najcennejším aktívam (zdroj: TASR - Jozef Poliak)Solídne čísla má aj Siekelov výrobca elektroinštalačného materiálu SEZ DK z Dolného Kubína. V rokoch 2021 a 2022 jeho tržby atakovali hranicu desať miliónov eur a za poslednú dekádu nebol ani raz v strate.
Okrem Slovenska je Siekel aktívny aj v Česku a Indonézii, podniká aj vo vinárstve a realitách.
Hoci sa mnohí podnikatelia, ktorí vzišli z divokých 90. rokov, pokúšajú očistiť svoje meno, máloktorému sa to podarí.
Anton Siekel je jednou z mála výnimiek, aj keď za sebou ťahá celú „káru“ káuz a pochybností. Angažmán športového funkcionára nateraz prekrylo všetko ostatné. A možno to bolo aj jeho cieľom.
