FRANKFURT NAD MOHANOM. Inflácia v eurozóne by sa v najbližších mesiacoch mohla zvýšiť, ale ak bude Európska centrálna banka (ECB) držať úrokové sadzby dostatočne dlho na súčasnej úrovni, stále môžu dostať tempo rastu spotrebiteľských cien späť k svojmu cieľu vo výške dve percentá.
Uviedla to v piatok prezidentka ECB Christine Lagardová.
ECB minulý mesiac prerušila sériu 10 agresívnych zvýšení úrokových sadzieb po sebe. Investori teraz špekulujú, že ďalším krokom banky bude zníženie úrokov, možno už v apríli 2024.
Rýchly pokles inflácie v eurozóne na 2,9 percenta minulý mesiac tieto špekulácie len podporil. Lagardová varovala, že tento prudký pokles inflácie v eurozóne by sa nemal považovať za samozrejmosť a že spomaľovanie inflácie sa môže čoskoro skončiť.
V blízkej budúcnosti by sa rast spotrebiteľských cien mohol dokonca zrýchliť vzhľadom na vysoké ceny energií a vypršanie tzv. bázického efektu.
Lagardová preto na podujatí denníka Financial Times poznamenala, že oživenie inflácie v budúcnosti by nemalo byť prekvapením. "Aj keby ceny energií teraz stagnovali, v januári a vo februári stratíme bázický efekt," upozornila.
ECB minulý mesiac ponechala svoju kľúčové depozitnú sadzbu nezmenenú na úrovni štyroch percent. Predpovedá návrat inflácie späť k jej cieľu až koncom roka 2025, pričom tempo rastu spotrebiteľských cien sa po väčšinu roka 2024 bude pohybovať okolo úrovne troch percent.
Lagardová však naznačila, že aj keď inflácia stúpne, ďalšie zvýšenie sadzieb už nemusí byť potrebné. "Sme na úrovni, pri ktorej veríme, že ak sa bude udržiavať dostatočne dlho, dostaneme sa k strednodobému inflačnému cieľu dvoch percent," povedala.
Zároveň však varovala, že riziká ohrozujúce infláciu naďalej pretrvávajú a pre ECB je nepríjemné, že krajiny Európskej únie sa zatiaľ nedohodli na novom fiškálnom rámci.
ECB opakovane upozorňovala, že rozpočtová zdržanlivosť je nevyhnutná na zníženie inflácie a príliš veľké výdavky by mohli centrálnu banku prinútiť opäť sprísniť menovú politiku, aby čelila fiškálnym impulzom.
