BRATISLAVA. Konfederácia odborových zväzov očakáva, že programové vyhlásenie vlády Roberta Fica bude komplexnou víziou pre Slovensko.
Pracovnoprávna ochrana by mala podľa odborárov zaručovať zamestnancom dostatočnú mieru ochrany priamo zo zákona a dôstojné pracovné podmienky.
Ide najmä o spravodlivé mzdy a platy, bezpečnú prácu, rovnaké zaobchádzanie, odborný a profesijný rast a zosúladenie pracovného a rodinného života.
„Toto je potrebné zasadiť aj do širších súvislostí, ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, bývanie, modernizácia, podpora inovácií, vedy a výskumu, regionálna politika, riešenie klimatickej krízy, bez ktorých nie je možný udržateľný ekonomický rast a silný sociálny štát," uviedli odborári.
Posilňovanie práv zamestnancov
Priority a požiadavky konfederácie sa týkajú najmä legislatívneho procesu a sociálneho dialógu, miezd, odmeňovania a kolektívneho vyjednávania.
Odborári žiadajú zamerať sa aj na digitalizáciu, demografický vývoj a klimatické zmeny vrátane skracovania pracovného času, dôchodky a v neposlednom rade nastaviť ekonomický model, verejné financie a zmenu daňového mixu.
Veľa odpracovaných hodín a nízke mzdy. Pracovné prostredie na Slovensku je najhoršie v Únii Čítajte „Vláda by mala, nielen vo svojom programovom vyhlásení, garantovať udržanie a posilňovanie sociálnych práv a istôt, sociálnej inklúzie, spravodlivosti a rovnosti, zabezpečiť priaznivé prostredie pre bipartitný a tripartitný sociálny dialóg, vrátane kolektívneho vyjednávania, vo verejnom a súkromnom sektore na všetkých úrovniach vrátane medziodvetvovej, sektorovej, podnikovej alebo regionálnej úrovne,“ uviedla Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov.
Zmeny vo výpočte minimálnej mzdy
Z implementácie smernice EÚ o primeraných minimálnych mzdách vyplynú v blízkej budúcnosti viaceré výzvy v oblasti odmeňovania a kolektívneho vyjednávania.
„Preto v tomto kontexte požadujeme prehodnotenie tzv. automatu pri výpočte minimálnej mzdy a jeho návrat k 60-percentnému podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde," uviedlo odborári.
Súčasné nastavenie výpočtu minimálnej mzdy podľa nich nezabezpečuje dosiahnutie odporúčaných podielov v rámci referenčných hodnôt v európskej smernici, ktorými sú porovnanie minimálnej mzdy voči priemernej mzde a mediánu v rámci jedného roka.
„Zároveň požadujeme ponechanie autonómie sociálnych partnerov v procese vyjednávania minimálnych miezd s možnosťou dosiahnutia dohody," uviedli odborári.
Kolektívne zmluvy, problémy vo verejnej správe
Spomínaná smernica má podľa Konfederácie odborových zväzov ambiciózny cieľ v oblasti postupného zvyšovania pokrytia kolektívnymi zmluvami. V zmysle smernice majú sociálni partneri participovať na tvorbe a priebežnom hodnotení tzv. akčného plánu, ktorý má garantovať postupné zvyšovanie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami na úroveň 80 percent a viac.
„Tu očakávame od vlády nielen zabezpečenie priaznivého prostredia pre bipartitný a tripartitný sociálny dialóg, vrátane kolektívneho vyjednávania, ale najmä obnovenie tzv. extenzie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa," tvrdia.
„Za neuspokojivé považujeme aj odmeňovanie vo verejnej správe, ktoré neustále naráža na problém nízkych tarifných platov a problém prepadu niektorých platových taríf pod úroveň minimálnej mzdy. Nevyhnutná preto bude komplexná zmena odmeňovania vo verejnom sektore podnecujúca rast platov a reflektujúca rast minimálnej mzdy a priemernej mzdy v národnom hospodárstve,“ doplnila Monika Uhlerová požiadavky v oblasti dôstojných platov a miezd.
Od vlády tiež požaduje, aby podporovala testovanie a postupné celoplošné zavedenie štvordňového pracovného týždňa vychádzajúc pritom zo skúseností v zahraničí alebo niektorých domácich zamestnávateľov.
V oblasti sociálnych politík a dôchodkov by odborári uvítali, ak by programové vyhlásenie vlády prinieslo konkrétne opatrenia na zníženie príjmovej chudoby. Neoddeliteľnou súčasťou týchto opatrení preto podľa nich musia byť zmeny v životnom minime a nadväzujúcich dávkach.
Za progresívne zdaňovanie
Podľa Konfederácie odborových zväzov je nevyhnutná jednorazová zmena výšky životného minima a následne zadefinovanie nového nastavenia valorizačného mechanizmu tak, aby naozaj zodpovedalo reálnym ekonomickým ukazovateľom a nevyhnutnej pomoci určeným adresátom.
Jednou z možností je exaktné určenie životného minima na základe minimálneho spotrebného koša tovarov a služieb, druhou je relácia k minimálnej alebo priemernej mzde, pri ktorej by následne valorizácia životného minima kopírovala rast minimálnej či priemernej mzdy.
Nástrojom udržateľných verejných financií a spravodlivého zdaňovania je podľa odborárov zmena daňového mixu.
„Zdôrazňujeme, že zdaňovanie musí byť progresívne, čiže viesť k zníženiu zaťaženia práce a zvýšeniu zaťaženia kapitálu, a reformné - spojené so zavedením nových daní, ktoré viac zdania nové formy podnikania, ktoré sa doteraz vyhýbali zodpovednosti, napríklad zavedenie digitálnej dane," dodala Konfederácia odborových zväzov.
