BERLÍN. Nemecký ústavný súd v stredu anuloval rozhodnutie vlády o presune 60 miliárd eur z nevyužitého dlhu z obdobia pandémie do klimatického fondu.
Uštedril tak ranu kancelárovi Olafovi Scholzovi a vytvoril nový problém pre rozhádanú koalíciu.
Podľa opozície ide o trik
Ide o peniaze spätne pridané do rozpočtu na rok 2021 v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19 podľa pravidiel, ktoré umožňujú nové pôžičky v núdzových situáciách napriek prísnym obmedzeniam pre zvyšovanie dlhu.
Tieto financie na zvládnutie pandémie nakoniec na tento účel neboli potrebné a nemecká trojkoalícia sa v roku 2022 rozhodla vložiť ich do "klimatického a transformačného fondu" s odôvodnením, že investície do opatrení na ochranu klímy a na infraštruktúru pomôžu ekonomike zotaviť sa z pandémie.
Opoziční konzervatívci napadli tieto kroky na ústavnom súde. Tvrdili, že ide o trik, ako obísť tzv. dlhovú brzdu.
Scholz vyzval politikov v Nemecku, aby sa spojili a pomohli ekonomike Čítajte Súd rozhodol, že krok vlády bol protiústavný, a uviedol, že bude musieť nájsť iné spôsoby, ako vzniknutú dieru v klimatickom fonde vyplniť. Verdikt súdu je kľúčový, pretože vytvára precedens pre fiškálne reakcie na budúce krízy v najväčšej európskej ekonomike. Mohol by tiež vyvolať napätie v koalícii počas rokovaní rozpočte.
Dlhová brzda bola zavedená pred viac ako desiatimi rokmi a umožňuje nové pôžičky len vo výške 0,35 percenta ročného hrubého domáceho produktu (HDP).
Môže byť pozastavená pre riešenie prírodných katastrof alebo iných mimoriadnych udalostí, ktoré sú mimo kontroly štátu, ako bola pandémia, keď vláda potrebovala pôžičky na financovanie rôznych podporných a stimulačných balíčkov.
Napätie v koalícii
Financie sú jedným z mnohých zdrojov napätia medzi partnermi v koalícii, v ktorej sú aj Scholzovi sociálni demokrati, ekologickí Zelení a fiškálne opatrní slobodní demokrati (FDP).
Vláda vyčlenila na klimatický fond na najbližšie štyri roky približne 211,8 miliardy eur. Zahŕňa peniaze na pomoc pri budovaní vodíkového priemyslu, zlepšenie železničnej infraštruktúry, podporu prechodu na elektrické vozidlá a renováciu budov. Ďalšími zdrojmi financovania sú príjmy z obchodovania s emisiami.
Federálny súd založil svoje rozhodnutie na troch bodoch. Po prvé, dlhový strop môže byť prekročený len v prípade núdze, čo bol prípad pandémie, ale prevod prostriedkov do klimatického fondu tieto podmienky nesplnil.
Po druhé, úver bol povolený na rok 2021, ale opatrenia, na ktoré bol presunutý, sú naplánované na nasledujúce finančné roky, čo označil súd za protiústavné.
Po tretie, spätným pridaním financií do rozpočtu na rok 2021 po skončení tohto fiškálneho obdobia sa porušila zásada stanovená v základnom zákone, podľa ktorej musí byť rozpočet stanovený vopred.
Rozpočet prerokujú podľa plánu
Rozpočtový výbor dolnej komory nemeckého parlamentu (Bundestag) vo štvrtok (16. 11.) podľa plánu prerokuje návrh budúcoročného štátneho rozpočtu z dielne ministra financií Christiana Lindnera.
Najväčšia európska ekonomika pritom obmedzuje výdavky, ktoré prudko vzrástli v reakcii na pandémiu ochorenia Covid-19 a vojnu na Ukrajine.
Predstavitelia vládnej koalície v stredu uviedli, že rozhodnutie ústavného súdu neovplyvní bežné rozpočty jednotlivých ministerstiev. Federálny rozpočet na rok 2024 tak má byť prijatý podľa plánu.
Na základe skúseností však možno predpokladať, že štvrtkové, tzv. "vyrovnávacie" zasadnutie výboru prinesie rôzne zmeny a o najspornejších otázkach sa bude rokovať dlho do noci alebo až do nasledujúceho rána. Bundestag potom bude o návrhu rozpočtu definitívne hlasovať v týždni od 27. novembra do 1. decembra.
Je potrebné väčšie úsilie od podnikov
Nemecké spoločnosti vlani investovali do opatrení na ochranu klímy 72,2 miliardy eur. V reálnom vyjadrení, teda po očistení o infláciu, to predstavuje nárast o 18 % v porovnaní s rokom 2022, oznámila v stredu nemecká rozvojová banka KfW.
Zo všetkých nových investícií nemeckého podnikového sektora v roku 2022 bolo každé siedme euro vynaložené na projekty v oblasti klímy, zatiaľ čo rok predtým to bolo každé ôsme euro, vyplýva z údajov KfW.
Napriek tomu, že podniky zvyšujú svoje záväzky, je podľa rozvojovej banky potrebné oveľa väčšie úsilie.
Nemecko chce do roku 2045 dosiahnuť klimatickú neutralitu, čo znamená, že krajina by mala produkovať len toľko skleníkových plynov, koľko ich dokáže opäť absorbovať.
Pre splnenie tohto cieľa bude podľa odhadov KfW potrebné, aby spoločnosti v Nemecku do polovice 21. storočia v tejto oblasti investovali v priemere približne 120 miliárd eur ročne.
V rámci opatrení na ochranu klímy investovali podniky v roku 2022 najviac do mobility, napríklad na nákup elektromobilov a nabíjacích staníc. Nasledovali výroba a skladovanie elektriny alebo tepla z obnoviteľných zdrojov energie a opatrenia na zlepšenie energetickej efektivity budov.
