Po vypuknutí vojny na Ukrajine vo februári 2022 a následných sankciách Západu, Rusko využívalo plynárenský gigant Gazprom ako energetickú zbraň.
Ruský prezident Vladimir Putin precenil svoje možnosti, keď chcel cez škrtenie dodávok plynu dostať Európu na kolená.
Zo štátneho Gazpromu sa stala kasička na plnenie ruského rozpočtu, ktorá poklesom exportu plynu na Západ a vyššími daňami finančne krváca.
Strata lukratívneho trhu
Tržby Gazpromu z predaja plynu medzi januárom a septembrom tohto roka klesli medziročne o 50 percent na menej ako 2,4 bilióna rubľov (24,7 miliardy eur).
Pred ruskou inváziou na Ukrajinu dodával Gazprom, ktorému šéfuje známy ruský oligarcha Alexej Miller, do Európy 155 miliárd kubických metrov plynu ročne.
Vlani sa dodávky znížili na 60 miliárd kubických metrov a tento rok sa počíta s poklesom na 20 miliárd. Európske krajiny majú pritom zásobníky s plynom plné.
Gazprom má odstavenú výrobnú kapacitu sto miliárd kubických metrov plynu, ale náklady klesli medziročne len nepatrne na približne 1,4 bilióna rubľov.
Najväčším trhom Gazpromu sa stala Čína, ktorá však nedokáže plne nahradiť stratu Európy. Aj v prípade najoptimistickejšieho scenára, v ktorom by všetky súčasné aj plánované projekty dosiahli v riadnom termíne plnú kapacitu, by Čína odoberala zhruba dve tretiny objemu plynu, ktorý v minulosti prúdil z Ruska do Európy.
