Mediálna aj finančná gramotnosť, šetrenie potravinami a podpora cirkulárnej ekonomiky. To je len časť projektov, ktorým sa venujú firmy na Slovensku v rámci svojich stratégií spoločenskej zodpovednosti (Corporate Social Responsibility - CSR).
Veľká väčšina potravinového odpadu vzniká v domácnostiach. Lenže predajcovia potravín, si tiež uvedomujú svoj diel zodpovednosti na tvorbe odpadu. Snažia sa preto v rámci CSR aktivít vzdelávať svojich zákazníkov a tiež sami predchádzať vzniku potravinového odpadu.
V článku sa dočítate:
- Prečo potravinové reťazce upúšťajú od letákov.
- Prečo je dôležité byť mediálne a finančne vzdelaný.
- Ako môže byť logistická firma zelenšia.
- Aký rozdiel je medzi greenwashingom a greenhushingom?
Reťazce predchádzajú tvorbe odpadu
„Dlhodobo zlepšujeme svoje procesy, aby sme objednávali čo najpresnejšie počty potravín, najmä čerstvých výrobkov. Tak minimalizujeme ich prebytok v každodennej prevádzke,“ vysvetľuje hovorca Lidla Tomáš Bezák.
Potravinový reťazec však nikdy nevie presne odhadnúť správanie zákazníkov. Aj preto sa snaží o lepšiu dostupnosť potravín. Vtedy si ľudia môžu nakúpiť vždy to, čo potrebujú. Preto je v tomto biznise dôležitý predvýber sortimentu a rýchla obrátkovosť, čím obchod minimalizuje odpisy.
„Odpisy sú dôležitým ukazovateľom v téme potravinového odpadu a plytvania,“ dodáva Bezák. Najväčší podiel na potravinových odpisoch má ovocie a zelenina, čerstvý chlieb, pečivo a mäso.
Aj preto Lidl spustil už pred rokom projekt Šetríme jedlom. Jeho podstatou je predaj debničiek ovocia a zeleniny, ktoré by inak reťazec vyhodil, napríklad pre poškodený obal či jeden skazený banán v balení.
Za rok od spustenia projektu Lidl „zachránil“ 600-tisíc kilogramov ovocia a zeleniny, ktoré by inak skončili v bioplynovej stanici.
Napriek snahe však niektoré potraviny skončia v spaľovni. Ale aj energia, ktorá sa z nich v bioplynových staniciach vyrobí, sa dodáva do elektrickej siete a ročne sa jej vyrobí toľko, že je porovnateľná s ročnou spotrebou 300 domácností.

Menej plastov aj letákov
V potravinách sa aj pre hygienu používa veľa plastov. Reťazce už reagujú aj na tento problém. Snažia sa používať recyklovateľné plasty. Napríklad Lidl sa zaviazal znížiť objem používaných plastov o 30 percent a súčasne chce dosiahnuť maximálnu recyklovateľnosť plastových obalov vlastných značiek do roku 2025.
Okrem plastov sa v potravinách minie aj veľa papiera. A to nielen na obaly, ale aj na letáky s akciami. Tie sú veľmi dôležité pri reklamných kampaniach. Preto je na prvý pohľad prekvapivé, že Lidl sa rozhodol v rámci znižovania odpadu zrušiť distribúciu letákov do domácností.
Napokon tento diskont kladie dôraz na trvalú udržateľnosť aj pri výstavbe a prevádzke predajní. „Všetky naše predajne používajú úsporné LED technológie a fotovoltické panely inštalujeme na strechách vybraných predajní,“ dodáva Bezák.
Stavili na mediálnu gramotnosť
Telekomunikačná firma O2 sa v rámci ESG podnikania (prihliadajúceho na životné prostredie a spoločnosť) venuje podpore duševnej pohody, digitálneho vzdelávania a kritického myslenia, ktoré je v dnešných časoch dezinformácií veľmi potrebné.
Okrem toho mobilný operátor podporuje vzťah k športu medzi deťmi, vďaka čomu predchádzajú obezite. Má úzke partnerstvo s O2 Športovou akadémiou Mateja Tótha. Cez svoju nadáciu sa snaží zlepšovať mediálnu gramotnosť, digitálnu vzdelanosť a bojuje proti hoaxom.
„Uvedomujeme, že tento fenomén prišiel s nástupom internetu. Tiež hľadáme riešenia, ako znížiť polarizáciu v spoločnosti, ku ktorej často prispievajú sociálne siete v online priestore,“ vysvetľuje vedúca komunikácie O2 Natália Tomeková.

Vratné obaly sú späť
Slovak Telekom dbá na to, aby jeho produkty a služby boli trvalo udržateľné a ohľaduplné k životnému prostrediu. Pri snahe o znižovanie environmentálnej záťaže firma v tomto roku uviedla na trh nové obaly pri prevážaní zásielok cez platformu Packeta.
V rámci pilotnej prevádzky skúša prechod z tradičných jednorazových škatúľ na vratné kartónovo-plastové. Môžu byť použité niekoľko desiatok ráz, čím sa majú znížiť náklady aj uhlíková stopa.
Firma podporuje aj digitalizáciu spoločnosti, čím šetrí prírodné zdroje. Už viac ako polovica jej zákazníkov má namiesto papierových faktúr a zmluvných dokumentov elektronické.
Banky mieria na finančné vzdelávanie
Hoci nebankové inštitúcie s úžerníckymi úrokmi boli z trhu eliminované aj prísnejšou legislatívou, stále sú ľudia, ktorí naletia špekulantom. Práve preto sa banky na Slovensku zameriavajú v rámci svojich spoločensky zodpovedných aktivít najmä na finančné vzdelávanie.
Nadácia Slovenskej sporiteľne každoročne cez grantové programy investuje viac ako jeden milión eur do rozvoja vzdelávania, predovšetkým finančného, ale podporuje aj zdravý životný štýl, dostupné bývanie, udržateľnosť či rozvoj občianskej spoločnosti a demokracie.
„Mimoriadnu hodnotu má pre nás prvý vlastný program FinQ zameraný na rozvoj finančnej gramotnosti a finančnej kultúry na slovenských základných a stredných školách,“ informuje správkyňa Nadácie Slovenskej sporiteľne Barbara Henterová.
Banky vedia flexibilne reagovať aj na humanitárne katastrofy vo svete, ale aj na lokálne nešťastia. Dokážu finančne pomôcť pri zemetrasení v Turecku a Sýrii, ale aj na východnom Slovensku.
„V týchto prípadoch sme boli schopní poskytnúť prvý balík pomoci do pár dní,“ dodáva Henterová.
Táto najväčšia banka na Slovensku zrušila tiež bilbordy a namiesto toho podporuje užitočný zelený outdoor. Po výsadbe Vodného lesa vo Vysokých Tatrách vysadí ďalšie stovky tisíc stromov po celom Slovensku.
Envirogranty poskytuje aj VÚB. Grant z jej nadácie majú šancu získať projekty zamerané na školské ekoučebne, strediská envirovýchovy či návštevnícke centrá v chránených územiach.

Zelené iniciatívy znečisťovateľov
Aj výrobné firmy sa snažia prispieť v rámci svojich CSR aktivít k znižovaniu emisií či k recyklácii odpadu, čím podporujú cirkulárnu (obehovú) ekonomiku.
Napríklad výrobca zásobníkov mydla a hygienických pomôcok Tork sa snaží inováciami znižovať potrebu rozpúšťadiel pri umývaní. Pri výrobe hygienických vreckoviek používa drevo zo zodpovedne spravovaných lesov.