BRATISLAVA. Všetci dôchodcovia dostanú tento rok okrem 13. dôchodku v doterajšej výške ešte jeden mimoriadny príspevok, a to vo výške 300 eur.
Poslanci Národnej rady v stredu definitívne schválili vládny návrh novely zákona o 13. dôchodku, o ktorom rokovali v skrátenom legislatívnom konaní.
Za návrh hlasovalo 96 zo 137 prítomných zákonodarcov. Proti boli šiesti, 33 sa hlasovania zdržali a 2 nehlasovali.
Mimoriadny príspevok, ktorý bude vyplatený v priebehu decembra, mal byť podľa pôvodne predloženého návrhu v sume 150 eur. Poslanci však schválili pozmeňujúci návrh sociálneho výboru na jeho zvýšenie na dvojnásobok. Opatrenie by malo vyjsť rozpočet na približne 440 miliónov eur.

Opozícia žiadala adresnosť príspevku
Parlament pri záverečnom hlasovaní nesúhlasil s dvoma opozičnými pozmeňujúcimi návrhmi. Igor Matovič (hnutie Slovensko) navrhoval vyplatiť mimoriadny príspevok vypočítaný ako rozdiel medzi sumou 640 eur a 13. dôchodkom vyplateným každému poberateľovi už v novembri.
Skupina poslancov KDH zase navrhovala uplatniť adresnosť aj na mimoriadny príspevok tak, ako je to pri doterajšom nastavení 13. dôchodku.
Súčasná výška 13. dôchodku, odstupňovaná od 50 do 300 eur podľa príjmu dôchodcu, je podľa ministerstva práce neprimeraná a aktuálne je v legislatívnom procese návrh novej právnej úpravy.
Cieľom je, aby sa jeho suma od roku 2024 odvíjala od výšky priemerného dôchodku. Túto zmenu však nie je možné technicky zrealizovať v tomto roku, kompenzovať sa to má práve jednorazovým dodatočným príspevkom. Novela bude účinná dňom jej vyhlásenia.
Reforma nemocníc bude pokračovať
Poslanci schválili aj novelu zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, o ktorej rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Hlasovaním ukončili 3. schôdzu NR SR.
Ministerstvo zdravotníctva by po novom do konca roka malo vydávať rozhodnutia o podmienenom zaradení nemocníc do siete. Chce tým zabezpečiť kontinuitu poskytovania zdravotnej starostlivosti aj v nemocniciach, ktoré rozhodnutie v riadnom termíne nedostali.
Rozhodnutia o kategorizácii nedostali niektoré všeobecné a špecializované nemocnice. Od nového roku by tak neboli v zozname kategorizovaných nemocníc. V prvej podmienenej kategorizácii pritom boli uvedené ako zariadenia I. úrovne.
Rezort upozornil, že by tak mohlo prísť k významnému zásahu do dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v určitých oblastiach Slovenska.
Podľa rezortu bolo potrebné upraviť zákon tak, aby ešte mohlo dôjsť k vydaniu rozhodnutí.
"Nepochybne sa tým docieli zabezpečenie kontinuity a dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v želanom rozsahu a kvalite," ozrejmil. Zaradenie nemocníc do siete je podľa neho tiež nevyhnutné na riadne pokračovanie v reforme.
Nová legislatíva hovorí tiež o posune dátumu zavedenia maximálnych čakacích dôb na operácie. Pôvodne mal začať platiť od začiatku budúceho roka. Rezort tvrdí, že v prvom roku zberu čakacích listín by to bolo technicky, procesne a organizačne nevykonateľné. Navrhol preto posun účinnosti od roku 2025.
Poslanci zároveň neschválili pozmeňujúci návrh z dielne poslancov za SaS, ktorým chceli skrátiť odklad zavedenia maximálnych čakacích lehôt pri operáciách.