BRATISLAVA. V oblasti digitalizácie je pre ministerstvo životného prostredia najkľúčovejšie sfunkčniť Informačný systém odpadového hospodárstva (ISOH).
Vyplýva to z vyjadrenia šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu v rámci konferencie Jesenná ITAPA.
"V rámci životného prostredia, ak sa bavíme o IT riešení a digitalizácii, najkľúčovejšia vec, ktorá je pred nami a nerozumiem, prečo nefunguje, je informačný systém odpadového hospodárstva. Keby už fungoval, máme presný prehľad o tom, ako sa tu reálne spracováva odpad," uviedol.
Chýba podrobný prehľad o nakladaní s odpadom
V súčasnosti podľa neho nie je podložené, či sa odpad zneškodňuje tak, ako sa má.
"Ak sa chceme posunúť v oblasti životného prostredia a eliminácie toho, aby sme si kontaminovali spodné vody, musíme mať dokonalý prehľad, či sa odpad zneškodňuje tak, ako sa tvrdí, že sa zneškodňuje," podotkol minister s tým, že okrem ISOH bude možno potrebný aj dodatočný systém kontroly.
Taraba mení ďalšieho riaditeľa, za dočasného šéfa vodohospodárov vymenoval krízového manažéra Čítajte V tejto súvislosti poukázal na problém so skládkami na Slovensku, za čo krajinu kritizuje aj Európska únia. Systém skládkovania mal byť podľa Tarabu dávno ukončený, pretože ničí ekonomiku aj zdravie Slovenska. Podotkol, že aktuálne existuje vyše 60 skládok, ktoré je potrebné odstaviť. Zároveň však nelegálne vznikajú ďalšie, ktorých môže byť odhadom až tisíc.
"Musíme sa postarať o odpad, ktorý produkujeme, ale aj o odpad, ktorý je na 61 skládkach, ktoré budeme musieť dať na nulu," skonštatoval.
Systém eviduje firmy a ich výrobky
Ministerstvo životného prostredia v októbri informovalo, že pripravuje podklady na budúce verejné obstarávanie na dodávateľa, ktorý bude schopný ISOH prevádzkovať aj rozvíjať.
Všetky moduly ISOH sú podľa rezortu nasadené v ostrej prevádzke, avšak z dôvodu nesúladu funkcionalít s aktuálne platnou legislatívou nie sú publikované verejnosti na používanie.
Do ISOH sa musí zaregistrovať každý výrobca vyhradeného výrobku, a to ešte pred uvedením výrobku na trh. Povinnosť registrácie vyplýva z európskych smerníc. Do systému sa vkladajú dáta od spoločností, ktoré s odpadmi nakladajú.
Bude sa vedieť, kto, odkiaľ, koľko odpadu zobral a ako s ním naložil. Cieľom systému je zníženie administratívnej záťaže subjektov, ktoré spracúvajú odpad. Systém stál viac ako 15,2 milióna eur.
Stovky miliónov do Envirofondu
Envirorezort plánuje naštartovať Envirofond a do budúceho roku vyčleniť asi 300 miliónov eur na zelenú transformáciu podnikov, povedal ďalej minister Taraba s tým, že rezort v súčasnosti nevie rozmraziť všetky prostriedky.
"Denne sa stretávam s firmami, ktoré mi nosia svoje vízie, napríklad pokiaľ ide o výrobu zeleného čpavku, komunikujeme s Duslo Šaľa. Máme tu dôležité schémy. Myslím si, že sme jednoznačne ten rezort, kde je najviac disponibilných zdrojov na zelenú transformáciu slovenskej ekonomiky," objasnil Taraba a spomenul napríklad plán obnovy či kohézne fondy.
Rozdeľovanie prostriedkov z Envirofondu bude podľa neho prebiehať viacerými formami.
"Som ochotný viesť debatu s rezortom hospodárstva, aby aj oni určili, v ktorých firmách bude transformácia zmysluplná a kde bude najväčšia pridaná hodnota pre hospodárstvo," dodal s tým, že rozdeľovanie bude závisieť aj od hodnovernosti nápadov, s ktorými firmy prídu.
Taraba taktiež uviedol, že nerozlišuje slovenské a české firmy. Každá firma na Slovensku, ktorá tu investuje, je z jeho pohľadu slovenská firma. "Urobím všetko pre to, aby tu mohli prekvitať a aby sme mohli podporovať transformáciu ekonomiky, aby bola zelená a konkurencieschopná," uzavrel.
